BRATISLAVA - Farmári majú budúci rok dostať od štátu menej priamych dotácií. Počíta s tým návrh štátneho rozpočtu, ktorý včera predstavilo ministerstvo financií. Ak by návrh prešiel, priame platby vyplácané podľa plochy obrábanej pôdy by sa znížili a nedosahovali by ani 42 percent toho, čo dostávajú farmári v starých členských krajinách únie.

Tento rok priame platby dosahujú zhruba 54 percent z úrovne starej únie, s tým, že z Bruselu prichádza 30 percent a zvyšok dopláca štát z rozpočtu a z plánu rozvoja vidieka. Budúci rok príde z Bruselu už 35 percent, no štát chce doplatiť z rozpočtu len do výšky 41,93 percenta, čo je 5,87 miliardy korún. Tento návrh zatiaľ nepočíta s doplnením o peniaze z plánu rozvoja vidieka.

Návrh ministerstva financií sa výrazne líši od očakávaní farmárov. Tí žiadajú, aby im štát z rozpočtu doplatil priame platby až do maximálnej možnej výšky 65 percent z toho, čo dostávajú ich kolegovia na Západe. Šéf agrokomory Ivan Oravec tvrdí, že slovenskí poľnohospodári pri výrazne nižších dotáciách nemôžu západným farmárom na spoločnom trhu konkurovať.

Licitácie o výške národného doplatku k priamym európskym platbám sa podľa všetkého ešte len začnú a ministerstvo financií schválne navrhlo výrazne menej, aby konečný kompromis neohrozil iné rozpočtové priority, akými sú napríklad vzdelávanie a znižovanie štátneho dlhu. Bolo tomu tak aj vlani, keď pre tento rok ministerstvo financií navrhovalo národný doplatok do 43 percent, no konečný kompromis sa vyšplhal na súčasných 54 percent.

"O návrhu bude najprv rokovať koaličná rada, potom vláda a až nakoniec sa dostane do parlamentu. Som presvedčený, že toto číslo sa dovtedy zvýši," tvrdí šéf poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos. Dodal, že návrh ministerstva financií považuje za "schválne podsadený" a predpokladá, že slovenskí farmári dostanú v percentuálnom vyjadrení pomeru k "starej" únii zhruba toľko čo tento rok, čiže 54 percent. V absolútnom vyjadrení to však bude viac, keďže aj dotácie v EÚ-15 rastú.

Nezávislí ekonómovia oceňujú snahu vlády znižovať výdavky na agrodotácie a zvyšovať výdavky do iných oblastí, ktoré považujú za perspektívnejšie. "V predloženom návrhu badať pozitívne zmeny. Určite treba oceniť, že vláda sa po jednohlasnom schválení novej hospodárskej stratégie (Minerva - znalostná ekonomika) snaží aspoň perom ministerstva financií nasmerovať svoju politiku týmto rozumným smerom," myslí si hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth.

Podľa neho bol pre škrtenie dotácií farmárom "najvyšší čas, nakoľko doterajšie najväčšie nárasty výdavkov boli v sektoroch, ktoré je ťažko označiť za perspektívne. Rast ročných výdavkov do poľnohospodárstva od roku 2002 dosiahne v budúcom roku skoro 62 percent, čo je zarážajúce," vyhlásil Tóth.

Analytik však nevidí priestor pre znižovanie štedrých agrodotácií len v škrtení národných doplatkov k bruselským priamym platbám. Podľa Tótha vedie cesta napríklad aj v zrušení dotovania poľnohospodárov cez umelo nízke ceny prenájmov pozemkov Slovenským pozemkovým fondom. Tvrdí, že by sa tiež ušetrilo, ak by došlo k odčleneniu množstva "výskumných ústavov" v rezorte od štátneho rozpočtu.

TOMÁŠ VELECKÝ