BRATISLAVA - Vláda v Bratislave, obce, župy, Sociálna poisťovňa a ostatné zložky verejných financií by mali v budúcom roku dovedna minúť sumu, ktorá o 44,7 miliardy korún prekročí ich celkové príjmy. Verejný deficit by tak mal predstavovať 2,9 percenta výkonu hospodárstva, pričom v tomto roku by mal byť schodok 3,4-percentný. Po započítaní vplyvu dôchodkovej reformy, ktorá v účtovníctve rozpočtov EÚ nafukuje celkový schodok, by mal deficit verejných financií zostať nezmenený na úrovni 4,2 percenta hrubého domáceho produktu.

Volebný rok 2006 by malo okrem redukcie deficitu sprevádzať znižovanie verejných výdavkov. Napomôže však tomu najmä rýchly rast hospodárstva. Ministerstvo financií totiž očakáva, že celková hodnota, ktorú slovenská ekonomika v budúcom roku vytvorí, bude o 5,7 percenta vyššia ako v tomto roku. "Slovensko bude jednou z mála krajín v regióne, kde nedôjde v nadchádzajúcich rokoch k spomaľovaniu rastu ekonomiky," povedal minister Ivan Mikloš.

Vďaka výraznému hospodárskemu rastu sa celkový objem výdavkov verejného sektora zníži z tohtoročných 40,4 na 39,6 percenta hrubého domáceho produktu. V korunovom vyjadrení by mali výdavky dosiahnuť 606,5 miliardy korún a oproti roku 2005 vzrastú skoro o sedem percent, teda rýchlejšie ako cenová úroveň v krajine.

Samotný štátny rozpočet by mal minúť 327,2 miliardy korún, teda asi o tri percentá viac ako tento rok. Suma deficitu by mala zostať prakticky nezmenená na úrovni 61,6 miliardy korún.

Návrh rozpočtu na budúci rok s výhľadom do roku 2008 je podľa Mikloša východiskom k zavádzaniu eura. Kľúčom by malo byť zníženie verejného deficitu pod tri percentá hrubého domáceho produktu do roku 2007. Vtedy by malo Slovensko už plniť aj ostatné tzv. maastrichtské kritériá, aby mohlo zaviesť euro od januára 2009.

"Udržanie deficitu na navrhovanej úrovni považujem za kľúčovú prioritu, aj keď očakávam isté tlaky na zvyšovanie deficitu," povedal minister. Takéto tlaky sa vyskytujú každý rok, keďže požiadavky jednotlivých politických strán na výdavky sú vždy rádovo vyššie ako suma, ktorá je k dispozícii. Pre budúci rok je na tzv. priority k dispozícii 5,4 miliardy korún, všetky požiadavky pritom tvoria dovedna 39,2 miliardy.

Suma voľných peňazí je výrazne nižšia, ako sa pôvodne plánovalo. Ešte vlani sa predpokladalo, že v tomto roku pôjde na priority vyše 18 miliárd korún. Časť týchto peňazí však už bola nepriamo rozdelená pri schvaľovaní tohtoročného rozpočtu. "Ak sa napríklad v roku 2005 rozhodlo o zvýšení počtu vyšších súdnych úradníkov pre rok 2005, tak ich mzdy sa rozpočtujú aj pre rok 2006," dôvodí ministerstvo.

O rozdelení peňazí na priority bude koaličná rada rozhodovať tak, aby vláda mohla hotový návrh rozpočtu posunúť parlamentu do 15. októbra. (ij)