Zita Furková
herečka, režisérka apodnikateľka, Matka Niny Veselej

Bola vaša dcéra niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Bola. A ako! Najmä v období puberty. Priťahovalo ju nebezpečenstvo, ktoré chcela prežiť, pocítiť ho. Už ako dieťa sa rada bála. Problémová som bola aj ja, preto som jej problémovosť dokázala občas zvládnuť.
Čím ste chceli byť v detstve?
Otec chcel mať zo mňa výtvarníčku, ale viedol ochotnícky krúžok, v ktorom som už ako dieťa hrávala. Prvý dotyk s publikom mi učaroval. Aplauz, smiech rozhodli o mojom chcení.
Máte nesplnený sen, túžbu?
Momentálne je mojou túžbou prežiť deň, aby ma niečo niekde nebolelo. Zmeny počasia mi spôsobujú rôzne výkyvy nálad. Túžim vidieť Paríž, Londýn a Berlín. Mestá, kde som ešte nebola.
Viete, aké sny a túžby má vaša dcéra?
To sa musíte spýtať jej, lebo o svojich tajomstvách, tak ako ja, nerada hovorí. Viem, že túži realizovať sa vo svojej tvorbe a raz bývať v New Yorku - Downtowne.
Čo na nej najviac oceňujete?
Cieľavedomosť, pracovitosť, dôslednosť a zmysel pre humor.
V čom ste si podobné?
V senzitívnosti, impulzívnosti, zmysle pre humor, precitlivenosti.
V čom ste úplne odlišné?
V jedení zmrzliny. Ja mám rada vanilkovú, ona čokoládovú. Ja zjem tri porcie, ona jednu. No a samozrejme vo veku. Aspoň občas sa však názorovo opeľujeme.
Za čo ste svoju dcéru najviac chválili?
Za odvahu odísť do USA. Nevedela dobre po anglicky. Vyštudovala školu, žila tam 4 roky, ale najmä, že sa vrátila domov. Taktiež za výstavu v Amerike a Izraeli. A odvahu založiť si firmu a podnikať.
Čítali ste odbornú literatúru o výchove?
Nina nevedela ako 5-ročná povedať ‚r'. Dočítala som sa o liečbe šokom. Vzala som ju do Petržalky na kolotoče - ruské kolo a opakovala jej riekanku a tie vrabce z toho tŕnia, štrnk-brnk do tŕnia. Liečba šokom zabrala.
Poznáte jej kamarátov?
Tých najbližších áno. Nemôžem povedať, že som vždy súhlasila s okruhom jej kamarátov. Najmä v období, keď študovala na ŠUP."
Čo si myslíte, že by vám dcéra mohla vyčítať?
Občas nám vyčíta, že sme mali málo návštev, a preto až do puberty bola ‚ľudoplachá'.
Vypočuje si vaše názory, rady? Ovplyvnia ju v jej rozhodovaní?
Máme kamarátsky vzťah. Sú momenty, keď moje názory ovplyvnia jej rozhodovania. Nielen moje. Rovnocenný dialóg vedie aj s otcom.
Vidíte sa často a kedy ste sa naposledy stretli?
Dnes ráno. Vidíme sa každý deň. Smutno mi bolo za ňou, keď žila v USA. Z času na čas som ju navštívila. Zoznámila som sa s New Yorkom a jeho magickým Downtownom.

Nina Veselá
výtvarníčka, podnikateľka, dcéra Zity Furkovej

Boli ste niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Áno, bola som veľmi problémová a divoká. Všetko racionálne sa mi zdalo byť úplne absurdné. Nemala som rada, ak sa niečo plánovalo. Bolo to v období puberty. Samozrejme, že sa to časom zmenilo, ale nejaké zanedbateľné kúsky vo mne zostali dodnes.
Čím ste chceli byť v detstve?
V útlom detstve som chcela byť baletkou. Od druhej triedy na ZŠ som vedela, že chcem byť výtvarníčkou. Ovplyvňoval ma môj otec. Je výtvarník. Vyrastala som v ateliéri. Učarovala mi atmosféra avšetko, čo súvisí s výtvarným umením.
Kto bol prísnejší - otec alebo mama?
Mama. Myslím si, že otcovia vo všeobecnosti majú tendenciu podceňovať niektoré veci a situácie. Matky cítia nebezpečenstvá. Takto to fungovalo aj u nás. V období dospievania je to dosť otravné, ale časom som pochopila, že je to dobré.
Aké vlastnosti ste zdedili po mame?
Precitlivenosť, impulzívnosť, pracovitosť a danosť empatie.
V čom ste odlišné?
V obliekaní a jedle. Ja milujem všetko morské.
Čo ste jej najčastejšie vyčítali?
Jej strach. Vždy sa o mňa veľmi bála. Keď som bola v puberte, zatajovala som jej niektoré veci. Čím som staršia, som k nej otvorenejšia. Teraz ju desím svojou otvorenosťou. (Smiech).
Rozprávala vám rozprávky?
Rozprávala alebo si ich vymýšľala. Najradšej som mala rozprávku O hlúpej žene, ktorú mi púšťala pred spaním. Mala som rada ilustrované knihy, hlavne Mach a Šebestová. Najviac som milovala rozprávky o čarodejniciach, ale nepáčilo sa mi, keď ich hrala.
Dodnes vám nejako pomáha?
Áno, vo všetkom sa môžem na ňu spoľahnúť. Dáva mi rady do života.
Ovplyvňuje vás v rozhodovaní?
Niekedy áno. Vždy som bola tvrdohlavá a urobím si veci po svojom. Viem urobiť aj kompromis. U mňa neplatí, že by som slepo poslúchala.
Na čo z detstva najradšej spomínate?
"V detstve pre mňa zákaz znamenal príkaz. Ak mi rodičia niečo zakázali, v tom momente som dostala impulz a urobila som to. Najhoršiu vec som urobila, keď som sa ako štvorročná vrátila z nemocnice, kde som bola izolovaná od ľudí. Strážila ma babička a ja som si myslela, že sa premení na čarodejnicu. Keď išla do pivnice, zamkla som ju. Ja som šťastná behala po záhrade a spievala som si - "už je baba v peci, radujme sa všetci". Zostala tam zatvorená, až kým neprišla mama, ale babičku som veľmi milovala.
Čím si myslíte, že by ste jej urobili najväčšiu radosť?
Asi tým, že budem celý život zdravá a budem sa venovať práci, ktorá ma napĺňa.
Vidíte sa často a kedy ste sa naposledy stretli?
Bývame spolu v jednom dome, takže sa stretávame každý deň.

Autor: Text: MARTINA HABLÁKOVÁ, Foto: TOMÁŠ ZEDNIKOVIČ