„Ak je pokazený prístroj v záruke, technik by mal pred opravou do reklamačného listu uviesť, akú poruchu má a o akú opravu pôjde. Do tridsiatich dní by mal spotrebič opraviť,“ hovorí Zorka Simonyiová, vedúca poradne Združenia slovenských spotrebiteľov v Bratislave.
Každá značka má svoju sieť servisov, ich zoznamy sa dajú získať v predajniach. Záručné opravy by mali poskytovať zadarmo. Značkové servisy sú o niečo drahšie. Ak je prístroj starší, po záruke, dá sa obrátiť sa aj na neznačkové opravovne.
Jednoznačný návod, ktorého opravára si vybrať, neexistuje. Najlepšie je spoľahnúť sa, ako v prípade všetkých remeselníkov, na odporúčania známych. Ak referencie nemajú, chodia ľudia zvyčajne do servisu, ktorý je najbližšie. Takisto sa rozhodujú napríklad pre opravárov chladniček či práčok. Ak ide mechanik z jedného konca mesta na druhý, účtuje si dosť za dopravu. Horšie je to v menších dedinách, kde opravovne nie sú.
„Máme sťažnosti aj na servisy. Prístroje musia ísť do opravy aj niekoľkokrát. Týka sa to chladničiek, práčok aj fotoaparátov,“ hovorí Simonyiová. „Pri prevzatí opravovanej veci je dôležité, aby opravár prístroj predviedol, ukázal súčiastky, ktoré vymenil. Všeobecná záručná lehota na opravy je pol roka.“ (rf)
