e v bombardovanom Berlíne sa konala tichá svadba. Na druhý deň krátko po pol štvrtej si novomanželia v podzemnom bunkri vložili do úst kapsulu cyankálim. Hitler sa potom strelil do úst pištoľou kalibru 7,65 mm. Pobočníci ich našli ležať na pohovke. Zabalili ich do plachiet, vyvliekli na dvor. Telá poliali benzínom a zapálili. Eva Braunová sa narodila pred 90 rokmi, 6. februára 1912. Keď zomrela, mal len 33 rokov.

Vyrastala v Mníchove v katolíckej učiteľskej rodine. S Hitlerom sa zoznámila vo fotografickom ateliéri Heinricha Hoffmana, ktorý sa mal stať Hitlerovým osobným fotografom. Sedemnásťročná Eva bola v tom čase Hoffmanovou asistentkou.

Svojho budúceho o 23 rokov staršieho milenca popísala sestre Ilse ako „pána v rokoch so smiešnymi fúzikmi a veľkým plsteným klobúkom“.

Eva sa stala fotografickou laborantkou a Hitler občasným návštevníkom Hoffmanovho ateliéru. Svetlovlasá svieža dievčina so štíhlym vyšportovaným telom ho priťahovala. V roku 1932 sa stala jeho milenkou. Krátko predtým za nejasných okolností zomrela Geli Raubalová, mladučká Hitlerova neter, s ktorou mal údajne pomer. (Spáchala samovraždu - podľa niektorých ju Hitler zabil.)

Eva, nová žena jeho života, bola pekné a ľahkomyseľné dievča. Politika ju nezaujímala. Milovala lyžovanie, liezla po horách, cvičila a veľmi rada tancovala. Rodičia boli proti jej vzťahu s Hitlerom, najmä otec, ktorému sa budúci vodca nepáčil ani ako človek, ani ako politik.

Hitler si Braunovú nasťahoval do svojho mníchovského bytu. V roku 1935 jej kúpil vilu na predmestí, neďaleko svojho domu. Daroval je mercedes a šoféra. Eva sa totiž pokúsila o samovraždu a Hitler si možno spomenul na Geli. V máji 1938, keď spísal svoj prvý závet, urobil Braunovú svojou prvou dedičkou. V tom čase už žila v Hitlerovom alpskom sídle. Bola v bezpečí a vodca sa jej venoval, nakoľko mu to jeho „poslanie“ dovoľovalo. Orlie hniezdo v Berchtesgadene bolo akousi vežou zo slonoviny. Vysoko pod oblakmi, s nádherným výhľadom, luxusom - a mimo dosah reality.

Braunová bola hostiteľkou. Hitler tu relaxoval, navštevovali ho jeho najbližší pobočníci. Bolo to ideálne miesto na spriadanie fantasmagorických plánov. S peknou milujúcou ženou ako ideálnym doplnkom. Navyše, politka ju nezaujímala a od Hitlerových priateľov si držala opatrný odstup. Presne tak sa Hitler správal na verejnosti k nej. Ich spoločné fotografie sú vzácne. Ani v Berchtesgadene mnohí nevedeli, kto vlastne Eva je - asistentka, sekretárka? Hitler sa akýmkoľvek dôvernostiam na verejnosti vyhýbal.

Keď s Evou nebol, trávila čas prevažne rekreačným športom, čítaním lacných románikov, sledovaním romantických filmov a zdokonaľovaním svojho vzhľadu. Jednoducho - nudila sa a čakala na svoj osud.

V júli 1944 prišla prvá predzvesť - Hitler prežil pokus o atentát. Eva Braunová mu napísala emotívny list, ktorý sa končil slovami: „Od nášho prvého stretnuia som prisahala nasledovať ťa kamkoľvek - aj v smrti - žijem len pre tvoju lásku.“ V apríli 1945 prišla za Hitlerom do jeho podzemného bunkra v Berlíne. Bolo jasné, že koniec jeho ríše je neodvratný a zostávajú už len dni. Braunová odmietla Hitlerovú žiadosť, aby odišla a zachránila sa. „Nech radšej zomrie desaťtisíc ľudí, než by malo Nemecko prísť oňho,“ opakovala ľuďom okolo.

Krátko po vojne publikoval nemecký herec a filmár Luis Trenker údajné denníky Evy Braunovej s pikantnými detailmi z jej života s Hitlerom. Mníchovský súd ich označil za podvrh. Skutočné Braunovej denníky a dôvernú korešpondenciu s Hitlerom zhabal koncom vojny poručík americkej výzvednej služby CIC Robert A. Guttierez. Odvtedy o nich nikto nevie. Guttierez žil v Novom Mexiku. Keď ho tam prednedávnom navštívili dokumentaristi z tímu kontroverzného britského historika-spisovateľa Davida Irvinga, priznal sa, že si nechal Braunovej strieborné príbory a šaty, v ktorých sa vydávala. O denníkoch mlčal. Tým najvýznačnejším na spoločnom živote Braunovej a Hitlera tak zostala ich spoločná smrť.

Zajtra - Rakúsko-uhorské vyrovnanie