podobne ako on v tomto rozkvitajúcom turistickom zázemí svoju životnú šancu. Teraz je táto vízia zničená po tom, čo bombové útoky v piatok v noci otriasli mestom, napísala agentúra AP.

Tak ako turisti, ktorí začali odlietavať domov, začali i mnohí Egypťania zapĺňať autobusy na dlhú cestu po púšti. Niektorým už ich zamestnávatelia povedali, že ich nebudú potrebovať. Iní odhadli, že cudzinci prestanú jazdiť do letoviska, ktoré priťahovalo asi tretinu z ôsmich miliónov turistov v Egypte ročne.

Krajina čaká, aká ťažká to bude rana pre životne dôležitý turistický priemysel, ktorý je najväčším zdrojom valút. Priemysel zamestnáva v Egypte priamo alebo nepriamo 2,5 milióna ľudí. Vláda pritom plánovala zvýšiť prílev turistov na dvojnásobok a znížiť nezamestnanosť, ktorá sa odhaduje na 20 percent.

Egyptské ministerstvo cestovného ruchu oznámilo, že po útoku opustilo oblasť asi 6000 turistov, teda dvojnásobok očakávaného množstva.

Abdul Attí chce naopak v meste zostať v nádeji, že to prečká. A to napriek tomu, že masaker videl na vlastné oči. Práve robil s kolegami sendviče v starej časti mesta, keď vybuchla jedna z bômb necelých osem metrov od ich kaviarne. Keď sa usadil prach, uvidel na ulici mŕtvoly, rozsekané kusy tiel a plaziacich sa zranených, ktorí sa snažili dostať preč. Niekoľkým pomohol dostať sa do áut. Spoznal pritom jedného vodiča minibusu, ktorému vyleteli vnútornosti z brucha.

Šarm aš-šajch bol pre Attího kľúčom k budúcnosti. Bola to zlatá baňa. Oblasť zažívala stavebný rozmach a konkurovala niekoľkým väčším turistickým atrakciám v krajine, ako sú pyramídy v Gíze a luxorské chrámy.

So svojou slobodomyseľnosťou, ovzduším neustálych objavov a uvoľnenými spoločenskými zvykmi mesto ani nevyzeralo, že je súčasťou inak dosť konzervatívneho Egypta. Čo s ním bude ďalej, nikto nevie. (čtk, ap, r)