Pád Berlínskeho múra bol politickým úspechom a ekonomickou katastrofou. ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR
Po černobyľskej atómovej tragédii sa pre katastrofy zaužívala v nemčine skratka "Gau", čo preložene znamená "najväčšia možná, predstaviteľná nehoda". Pre absolútne katastrofy zase pojem "Supergau".
A práve tento superlatív používa publicista Uwe Müller v titulku svojej najnovšej knihy. Pod názvom "Supergau nemecká jednota?" ju vydalo berlínske nakladateľstvo Rowohlt.
Autor sa ako redaktor a komentátor denníka Die Welt už dlhé roky zaoberá východonemeckou problematikou. Zozbieral množstvo faktov o ekonomickej a spoločenskej situácii v nových spolkových krajinách. Niektoré z nich sú šokujúce.
Príklad: každé tretie euro, ktoré vydávajú štátne inštitúcie na území bývalej NDR, pochádza z vnútronemeckých finančných vyrovnávacích transferov. Tieto miliardové peňažné toky sú mimochodom väčšie ako HDP Maďarska či Českej republiky.
Prirýchlo bohatí
Bývalý západonemecký politik a po znovuzjednotení špičkový východonemecký manažér Lothar Späth raz lakonicky konštatoval: "Helmut Kohl urobil v procese znovuzjednotenia politicky všetko správne a ekonomicky všetko zle." Uwe Müller uvádza tak ekonomické fakty, ako aj názory renomovaných hospodárskych odborníkov, ktorí sú presvedčení, že ani Kohlov následník na kancelárskom stolci, Gerhrad Schröder, nezožne historické vavríny ekonomického záchrancu východného Nemecka. Skôr naopak: Schröder vlastne podľa Müllera iba pokračoval v Kohlovej transformačnej slepej uličke.
Uwe Müller zdôrazňuje, že zásadné chyby urobili bonnskí politici ešte v rokoch 1989 a 1990: zle nastavili transformačné výhybky. Uvádza, podobne ako prezident mníchovského infoinštitútu, profesor Hans-Werner Sinn, že okamžité razantné zdvihnutie zárobkov bolo smrteľným úderom pre východonemecké podniky. Týmto opatrením boli pracovníci v ex-NDR šmahom západonemeckej politickej ruky zbavení jedinej komparatívnej výhody: nízkych platov. Výsledkom bol, "jeden z najväčších deindustrializačných programov v dejinách". V tejto súvislosti Müller uvádza, že "odhliadnuc od šťastných náhod sa musíme rozlúčiť s predstavou, že východné Nemecko získa investície do výrobných prevádzok s veľkým osadenstvom". V súlade s väčšinou nemeckých ekonomických odborníkov sa s uznaním pozerá na výsledky transformácie v nových členských štátoch EÚ: "Zatiaľ čo reformné štáty si stále zlepšujú svoju pozíciu, nové spolkové krajiny zaostávajú čím ďalej, tým viac".
Múr ekonomickej reality
Doterajší proces znovuzjednotenia sa podľa Müllera podobá stredovekému obchodovaniu s odpustkami: západné Nemecko pumpuje ťažké miliardy do východnej časti znovuzjednotenej vlasti so snahou umlčať prípadné prejavy nevôle s dosiahnutým stavom. Toto však nejde donekonečna. V poslednom čase narazilo Nemecko a jeho ekonomika na múr reality: hospodárstvo v oboch častiach sa nachádza v nedobrom stave a západonemecká ekonomika v čoraz väčšej miere stoná pod ťaživým bremenom vnútroštátnych finančných transferov.
Kam zo znovuzjednocovacích konopí? Uwe Müller sa zaraďuje vedľa bývalého kancelára Helmuta Schmidta medzi zástancov vytvorenia takzvanej "osobitnej hospodárskej zóny", v ktorej by platili špeciálne ekonomické pravidlá a právne predpisy, odlišné od západonemeckých. Nešlo by iba o preriedenie byrokratickej džungle (pod špeciálnou mačetou by sa teoreticky nachádzalo približne 80 000 vykonávacích predpisov a paragrafov!), ale aj povedzme o zníženie daňového a odvodového zaťaženia, ktoré by pritiahlo investície, znížilo nezamestnanosť a generovalo ekonomický rast. Východné Nemecko by sa konečne vymanilo z pevného byrokratického zovretia svojho západného brata a vykročilo na vlastných nohách do ekonomickej budúcnosti.
O tom, či sa sen Helmuta Schmidta, Uwe Müllera a ďalších stane skutočnosťou, sa budeme môcť presvedčiť po predčasných parlamentných voľbách v septembri tento rok. Napätie by sa zvýšilo najmä vtedy, ak by sa kancelárkou stala šéfka najväčšej opozičnej strany CDU Angela Merkelová, ktorá väčšiu časť svojho života prežila vo východnom Nemecku.
