PRAHA - Po teroristických útokoch sa ľudia rozhodujú, či sa im vyplatí prekonať strach a pokračovať v doterajšom spôsobe života, alebo či takú investíciu nepodniknú. Ako ľudia na také hrozby reagujú, opísal nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Gary Becker. Analýzu v súvislosti s londýnskymi útokmi pripomenul týždenník The Economist.
Strach stojí peniaze
Terorizmus dokáže často s minimálnymi nákladmi narušiť každodenné životy miliónov ľudí a otriasť celými ekonomikami. Ekonómovia to dlho nevedeli dobre vysvetliť; mýlilo ich, že ľudia reagujú na obyčajne veľmi malé zvýšenie rizika prehnane prudko. Becker v analýze poukázal na kľúčovú úlohu strachu, ktorý teroristi šíria.
Analýza, ktorú Becker napísal s izraelským vedcom Yonom Rubinsteinom, skúma, ako ľudia vo svojom ekonomickom správaní reagovali na samovražedné útoky v USA z 11. septembra 2001 a potom v Izraeli počas samovražednej kampane v uliciach veľkých miest od roku 2000. Vysvetľuje z ekonomického hľadiska, prečo je reakcia v správaní ľudí na tieto útoky celkovo taká razantná.
Po septembri 2001 sa rozsah osobnej leteckej prepravy v USA prepadol o 32 percent a letecká doprava sa tu úplne nezotavila ešte ani po dvoch rokoch. Rovnako prudko klesol počet cestujúcich v izraelskej hromadnej doprave a počet návštevníkov v reštauráciách a kaviarňach. Najviac vždy trpí cestovný ruch a neúmerne veľký dosah útokov na turistiku by tiež vysvetľoval, prečo sa teroristi často sústreďujú na turistov, ako napríklad tento víkend v Egypte.
Zvyk verzus riziko
Model zdanlivo neprimeranej reakcie na malé zvýšenie rizika je známy aj z iných situácií. Podobne to bolo po odhalení spojitosti chorôb šialenstva kráv s jej ľudským variantom, Creutzfeldt-Jacobovou chorobou. Aj tu bolo riziko nákazy veľmi malé, ľudia sa však hovädziemu začali hromadne vyhýbať. Podobným príkladom môže byť obmedzenie nechráneného sexu v ére AIDS alebo prepad cestovania do Ázie po vypuknutí epidémie SARS; naopak ani každodenné správy o smrteľných nehodách neodrádzajú ľudí od cestovania autami.
Samovražedné zabíjanie rozsieva strach, lebo teroristi vnášajú malé riziko smrti do každodenných aktivít, ako je cestovanie hromadnou dopravou. Ľudia na to reagujú nie racionálnym odhadom rizika, ale strachom; ten im potom obmedzuje pôžitok napríklad z posedenia v kaviarni alebo turistické návštevy, hovorí Becker. A práve tu sa reakcia jednotlivých skupín ľudí na terorizmus líši. Obidvaja vedci na základe štatistických údajov zistili, že po veľkom samovražednom útoku na autobus v Tel Avive v novembri 2001 sa počet cestujúcich vo verejných autobusoch znížil asi o 30 percent. Zatiaľ čo počet príležitostných cestujúcich spadol takmer o 40 percent, pravidelne cestujúci cesty vôbec neobmedzili. Podobne sa po atentátoch na kaviarne v izraelských mestách v týchto zariadeniach prudko znížil počet príležitostných hostí, ale stáli zákazníci zostali. A to isté bolo zistené pri reakcii na BSE vo Francúzsku - pravidelní konzumenti hovädzieho zostali pri svojom, zatiaľ čo iní sa od tohto mäsa odvrátili. (čtk)
