mu letisku rozumie. Tvrdí, že keď občas priletia americké stíhačky, vypúšťajú palivo a zostáva po nich spálená zem. Rachot pri štartoch je vraj neznesiteľný.

Jeho tvrdenia vyvracia pani v strednej časti dediny. "Načo by vypúšťali palivo? Čo sú hlúpi?" Tvrdí, že keď lietali pred 15 rokmi z letiska Rusi, trpela nielen Kuchyňa, ale aj okolité dediny.

Kuchyňa je dedinka, v ktorej dodnes jazdia ľudia na starých a ťažkých záhoráckych bicykloch, hoci je v mierne zvlnenom teréne. Leží pod svahom Malých Karpát a za dedinou sa začína úplná rovina. Na nej kedysi postavili vojenské letisko. Za komunizmu na ňom štartovali a pristávali ruské stíhačky.

Miestni spomínajú, že za Rusov si pri štarte nedokázali povedať na ulici pre hluk ani slovo. "Teraz už ani poriadne nevnímam, že zasa lietajú. Už som si zvykla, lietajú menej, stíhačky sú tichšie," hovorí pani na obecnom úrade.

V Kuchyni je na občasné cvičenia Američanov v tamojšom vojenskom výcvikovom priestore množstvo názorov. Niektorí hovoria, že stroje slovenskej armády hučia viac, iní zasa, že Američania lietajú nižšie nad dedinou. Časť ľudí si však už dávno zvykla a je im to jedno.

Sťažujú sa najmä dedinčania z dolného konca, najbližšie k letisku. Tretí dom od konca má novú fasádu. Majiteľka, staršia pani, tvrdí, že stará popraskala od hluku stíhačiek. V Kuchyni žije 28 rokov, prisťahovala sa z Rimavskej Soboty. "Stále niekto sľuboval kompenzácie za hluk a dodnes nik z dediny nedostal nič. A múry od tých tryskáčov praskajú. Peniaze dostáva iba emenvé." Nedá sa presvedčiť, že ani "emenvé", čiže dnešný obecný úrad, nedostal od armády ani korunu.

Jej dom delí od letiska pole a pár stromov. Ukazuje, že vzadu za stromami je už dráha, kam chodievala na huby a konvalinky. Posledné dva roky nebola, bolia ju nohy. Najhoršie podľa nej je, že čím je dom bližšie k letisku, tým má nižšiu cenu. Domy z horného konca dediny sú aj o tretinu drahšie. (rf)