BRATISLAVA - Prísne tresty pre zločincov sú na Slovensku populárne. Takmer dve tretiny obyvateľov sú za zavedenie trestu smrti. Približne 80 percent privítalo inštitút trikrát a dosť, nadpolovičná väčšina ľudí je za znižovanie vekovej hranice trestnej zodpovednosti. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre denník SME vypracovala agentúra MVK.
Politici o zavedení trestu smrti, ktorý bol zrušený v roku 1990, neuvažujú. "Keďže Slovensko je členskou krajinou Rady Európy, zaväzuje nás to nemať v právnom poriadku trest smrti," vraví hovorca ministerstva spravodlivosti Richard Fides.
Líder opozičného Smeru Robert Fico otvorene tvrdí, že "Slovensko dnes nemá možnosť návratu k trestu smrti, bolo by to hrubé porušenie medzinárodného práva". Názory občanov považuje za prirodzenú reakciu "na vývoj kriminality a na Slovensku je vrážd pomerne veľa". Ak by sa v krátkom čase stali dve-tri brutálne vraždy, predpokladá, že by podpora trestu smrti vzrástla na 80 percent.
Taká bola podľa sociológa Pavla Haulíka pred 10 rokmi. Podpora hrdelného trestu podľa neho postupne klesá. Vysvetľuje si to tým, že u nás v posledných rokoch chýbali opakujúce sa brutálne trestné činy, ktoré by verejnosť zaujali. "Ak si odmyslíme mafiánske vybavovanie účtov, ale to verejnosť neberie ako záležitosť, ktorá sa týka priamo jej," dodal.
Psychológ Róbert Máthé si zase volanie občanov po treste smrti vysvetľuje práve pomerne veľkým počtom vrážd. "Keď si ľudia predstavia, že by sa to mohlo týkať ich či ich blízkych, nastúpia negatívne emócie a potreba ochrany aj odplaty. Oko za oko, zub za zub predstavuje určité zadosťučinenie," povedal.
V minulosti absolútny trest pripúšťala v krajných prípadoch aj rímskokatolícka cirkev. V jednej zo svojich encyklík však toto nazeranie zmenil pápež Ján Pavol II. "Konštatuje tam, že súčasná spoločnosť má už dostatok iných prostriedkov, aby zamedzila páchaniu zla, než zločinca odsúdiť na smrť," povedal hovorca KBS Marián Gavenda.
ROMAN PATAJ
