FOTO - ČTK/AP
LONDÝN, BRATISLAVA - Odnechcelo sa jej čakať, kým dôjde rad na päť metrov po centimetroch a osemnástim tisíckam Londýnčanov umožnila na chvíľu zabudnúť na strach, v ktorom už tretí týždeň žijú.
Ruská skokanka o žrdi Jelena Isinbajevová si v piatok večer na štadióne Crystal Palace zaflirtovala s oblohou. Odmietla sa uspokojiť s jedným svetovým rekordom. Po zdolaní 496 cm sa vyhupla k latke v magickej výške 500 a prekonala ju s takou rezervou, že zhíkli aj odborníci.
Bubka: Je ako voľakedy ja
"Jelena je jedinečná," nadchýna sa na internetovej stránke svetovej federácie Sergej Bubka. Legendárny Ukrajinec, ktorý pred dvadsiatimi rokmi ako prvý na svete preskočil šesť metrov, nevynechá takmer nijaký míting, na ktorom Isinbajevová štartuje. Aj tentoraz sa s ňou vyobjímal a poklonu vyšpičkoval na maximum: "Dokáže čokoľvek, čo potrebuje - zlepšuje rekordy podobne, ako sa to voľakedy darilo mne."
Bubka, dnes už štyridsiatnik, najnovšie šéf komisie športovcov Medzinárodného olympijského výboru, ich voľakedy prekonal dokopy tridsaťpäť (mimochodom, dva z nich v Bratislave). Jelena je na pol ceste - s dvoma londýnskymi ich má sedemnásť.
"Túžim ich nazbierať viac ako Sergej," potvrdila aj v jeho prítomnosti. Môže sa jej to podariť? obrátili sa novinári na Bubku. "Môže, má len dvadsaťtri rokov," odvetil.
Na 500 myslela už pred pokusmi o 496
Mladá Volgogradčanka už vlani naznačovala, že má na päť metrov. Namiesto rázneho útoku na ne, uprednostnila salámovú taktiku pridávania po centimetri, ktorú odkopírovala práve od Bubku, prvého atletického profesionála z Východu. "Aj Ruska, podobne ako Ukrajinec, sa drží finančného pragmatizmu a presvedčenia, že východní atléti majú byť platení rovnako ako ich západní konkurenti," pripomína francúzsky Libération.
"Volím cestu z kroka na krok," tvrdila donedávna Isinbajevová. "Je istejšia a vzrušujúcejšia pre divákov."
Čože ju zrazu v Londýne opustila?
"Keď som sa pripravovala skákať 496 cm, povedala som si sama pre seba: Keď to vyjde, pôjdem na päť metrov," vysvetľovala v piatok večer. "Cítila som sa veľmi dobre. Počasie bolo vhodné, publikum veľkolepé. Ľúbim toto mesto, aj tento štadión."
Pred rokom na ňom skočila 490, teraz o desať centimetrov viac. Jej celkový londýnsky bonus bol okolo stotisíc dolárov, tvrdí britský denník Independet. Bežne dostáva za rekord polovicu, no tentoraz skočila v rozpätí ani nie štvrťhodinky dva. Úchvatné: toto leto má na konte štvoro pretekov a rovnaký počet svetových rekordov.
Nasadila trhák
Dozrel čas skončiť flirt s piatimi metrami, usúdila ruská skokanka. Komentátor BBC Steve Cram, bývalý skvelý míliar, tvrdí, že pomenila priority. "Je o toľko lepšia, než súperky, že chce ísť vyššie," vraví a dodáva, že bude zaujímavé sledovať, aký efekt to vyvolá.
Isinbajevová nasadila trhák. V historických tabuľkách má už dvanásťcentimetrový náskok - druhá v poradí, jej krajanka Svetlana Feofanovová má osobný rekord 488 cm, ale trápia ju zranenia a od minuloročnej olympiády neštartovala.
Práve na nej si Jelena dvihla sebavedomie. V infarktovom aténskom finále po zhodení 480 aj 485 cm vylízala všetku šľahačku jediným možným pokusom o svetový rekord 491 cm a stala sa svetovou atlétkou roka.
Toto leto sa najvyššie dostala Anna Rogowská, bronzová z lanskej olympiády. V Londýne zlepšila poľský rekord na 480 cm. Dokonca sa s Isinbajevovou pokúšala o svetový rekord 496 cm. Boli to však iba symbolické pokusy.
V piatok večer zosmutneli všade, kde má Jelena nakontrahovaný štart: v Štokholme, v Helsinkách, v Bruseli, v Berlíne.
Ruska má však guráž. "Aj v utorok v Štokholme sa pokúsim o svetový rekord," odkázala do Škandinávie cez britský denník The Independent. "Pokúsim sa o 501 cm. Dúfam, že vyššie ako v Londýne budem skákať nielen v Štokholme, ale aj na svetovom šampionáte v Helsinkách."
"Jelena nie je stroj na peniaze Jelena je stroj na rekordy," ubezpečuje jej manažér Pavel Voronkov.
Londýnsky míting vo faktoch
MUŽI - 100 m (+1.0): 1. Gatlin (USA) 9,89, 2. Scott (USA) 9,94, 3. Collins (Sv. Krištof) 10,00, 4. Frater (Jam.) 10,08, 5. Gardener 10,13 (rozbeh 10,09) - Powell (Jam.) nedobehol (v rozb. 10,02), 200 m (+1,8): 1. Spearmon (USA) 19,89 - SVR (svetový výkon roka), 2. Bolt (Jam.) 19,99, 3. Gay (USA) 19,99, 400 m: 1. Benjamin 44,75 - EVR (európsky výkon roka), 2. Wariner (USA) 44,86, 800 m: 1. Reed (Kan.) 1:45,52, 1500 m: 1. B. Lagat (USA) 3:33,12, 2. Webb (USA) 3:33,16, 5000 m: 1. K. Bekele (Et.) 12:55,55, 2. Mottram (Austr.) 12:56,13, 400 m prek.: 1. B. Jackson (USA) 47,98, 2. McFarlane (Jam.) 48,79, 3. Carter (USA) 48,79, 4. Clement (USA) 49,03, výška: 1. Voronin (Rus.) 230, trojskok: 1. Douglas 17,32, 2. Bell (USA) 16,87, 3. L. Sands (Bah.) 16,85, guľa: 1. Cantwell (USA) 21,60, 2. Hoffa (USA) 21,11, 3. Godina (USA) 20,80, 4. Nelson (USA) 20,62, 5. Myerscough 20,56.
ŽENY - 200 m (+2,2): 1. A. Felixová (USA) 22,16, 2. V. Campbellová (Jam.) 22,29, 3. Colanderová (USA) 22,30, 400 m: 1. Richardsová (USA) 50,35, 2. Guevarová (Mex.) 50,68, 3. Hennaganová (USA) 50,93, 800 m: 1. Thomasová (Gren.) 2:02,00, 100 m prek. (+0,4): 1. Bolmová (Nem.) 12,59, 2. Kirklandová (USA) 12,62, 3. Fosterová (Jam.) 12,66, 4. Goldingová-Clarkeová (Jam.) 12,71, 5. Felicienová (Kan.) 12,74, žrď: 1. Isinbajevová (Rus.) 500 - svetový rekord (470/1, 480/1, 496/2, 500/1), 2. Rogowská (Poľ.) 480, diaľka: 1. Richmondová (USA) 662 (+2,1, 660 +1,2), 2. Edwardsová (Bah.) 662, 3. Upshawová (USA) 656, oštep: 1. Eveová (Bah.) 60,66.
Isinbajevovej svetové rekordy
482 (v) Gateshead 13. júla 2003
481 (h) Doneck 15. februára 2004
483 (h) Doneck 15. februára 2004
486 (h) Budapešť 6. marca 2004
487 (v) Gateshead 27. júna 2004
489 (v) Birmingham 25. júla 2004
490 (v) Londýn 30. júla 2004
491 (v) Atény 24. augusta 2004
492 (v) Brusel 3. septembra 2004
487 (h) Doneck 12. februára 2005
488 (h) Birmingham 18. februára 2005
489 (h) Liévin 26. februára 2005
490 (h) Madrid 6. marca 2005
493 (v) Lausanne 5. júla 2005
495 (v) Madrid 16. júla 2005
496 (v) Londýn 22. júla 2005
500 (v) Londýn 22. júla 2005
Medzníky svetového rekordu žien v skoku o žrdi
359 Jana Edwardsová (USA) Fort Wayne 23. júla 1983
400 Žang Čun-žen (Čína) Peking 5. júna 1991
411 Sun Cai-jun (Čína) Guang-žu 21. marca 1993
420 Daniela Bártová (Česko) Kolín n.R. 18. Augusta 1995
430 Emma Georgeová (Austrália) Perth 28. januára 1996
441 Emma Georgeová (Austrália) Perth 28. januára 1996
450 Emma Georgeová (Austrália) Melbourne 8. februára 1997
460 Emma Georgeová (Austrália) Sydney 20. februára 1999
470 Stacy Dragilová (USA) Pocatello 27. apríla 2001
481 Stacy Dragilová (USA) Palo Alto 9. júna 2001
490 Jelena Isinbajevová (Rusko) Londýn 30. júla 2004
500 Jelena Isinbajevová (Rusko) Londýn 22. júla 2005
500 - latky sa ani nedotkla. FOTO - APKto sníval o 500 cm pred IsinbajevovouČeška Daniela Bártová
Ostravská rodáčka štartovala na olympiáde už ako osemnásťročná v Barcelone 1992, no v športovej gymnastike (ešte za Československo). O necelé tri roky (už za Česko) prekonala svetový rekord v skoku o žrdi - potom ešte štrnásťkrát (5-krát v hale). Napokon sa dožila aj atletickej olympiády (Sydney 2000). Rekordov mala hŕbu, medailu jedinú: striebro z halových ME 1998. "Gymnastiku musíte trénovať denne osem hodín, na skok o žrdi stačia dve," skonštatovala. Keď sa zo zdravotných dôvodov lúčila s kariérou, mala osobný rekord 451 cm.
Austrálčanka Emma Georgeová V detstve skúšala pozemný hokej aj atletiku (šprinty a diaľku), ale potom štyri roky žila ako akrobatka v cirkusovej skupine Flying Fruit Fly - jej vrcholným kúskom bol stoj na rukách na naskladaných stoličkách v trojmetrovej výške. Po dvadsaťmesačnej príprave sa z nej stala svetová rekordérka v skoku o žrdi. Posledný z tucta rekordov mal hodnotu 460 cm. Zrodil sa v Sydney, ale pol druha roka pred olympiádou 2000, na ktorej potupne vypadla v kvalifikácii.
Američanka Stacy Dragilová Rodáčku z Kalifornie (dnes má 34 a stále skáče) zbavila strachu z rizika prax jazdkyne rodea, ktorému sa v mladosti venovala. Okrem toho aj atletickému viacboju. "Chýbajú mi gymnastické schopnosti," ťažkala si. Napriek tomu pozbierala všetky premiérové primáty novej disciplíny: halový aj letný svetový titul 1999 a potom tiež olympijský 2000. Utvorila osem letných svetových rekordov a vlani v Ostrave ako prvá pod holým nebom skočila 483 cm, čo je jej doterajšie maximum. (mo)
