.
Keď ste naposledy pred rokom spievali v bratislavskej hale na Pasienkoch, opäť bolo vypredané. Musí to byť úžasný pocit, po celý život zažívať úspech...
Áno, pamätám si, bolo to pred Vianocami a trojhodinový koncert sa skutočne vydaril. Najviac ma potešilo, že na ňom nechýbal váš prezident Schuster. Mám pocit, že moja práca dostáva inú dimenziu, keď si ma považuje štátnik.
Azda si vás považujú aj doma...
A viete, že to celkom tak nie je?
Spievali ste u nás na plese v Opere. Spievali ste aj na tom v pražskej Opere?
Raz. A celkom to stačilo. Nerád sa opakujem.
Občas si na plesoch aj zatancujete?
Nikdy. Len keď sa chcem s niekým bližšie zoznámiť. Na to je najvhodnejší slaďák. Aby som bol čo najbližšie. (Smiech.) O čo neradšej tancujem, o to radšej počúvam Celine Dion, Whitney Houston či Mariah Carrey.
Stále pôsobíte aj v Nemecku?
Hádam viac ako doma. Koncertujem po celom Nemecku a teším sa z toho. Mám totiž doživotnú zmluvu s gramofónovou firmou Polydor. Ide o dôveru. Kým budem spievať, dovtedy ma budú vydávať. Takúto exkluzivitu tam požívajú ešte dvaja speváci - Udo Jurgens a Peter Alexander.
A čo vaša kondícia. Ako si ju udržiavate?
Nemám kedy cvičiť. Nikdy som na to nemal ani náladu. Ja mám všetko v hlave. Prácu, aktivity, lásku...
Takže ste v pohode?
Tak to teda nie! Toto slovo neznášam. Pohoda je pre pivárov. Ja potrebujem to krásne, vzrušujúce večné napätie. Na druhej strane však musím byť psychicky vyrovnaný. Napríklad, pred každým vystúpením mám trému. Až keď vidím, že sa ľudia chytajú, opadne zo mňa. Kým to funguje takto, všetko je v poriadku.
Ako znášate svoju popularitu v rámci bulváru?
Ako krízu, zlé časy, ako chorobu.
Nezvyknete sa obracať na súd?
Keď nereagujem a neodpovedám, vraciam im to oveľa viac a lepšie, ako keby som s nimi polemizoval. Som toho názoru, že keď na človeka nadáva blbec a on sa nebráni, viac si zaslúži úctu a dôveru.
Na čom pracujete?
Pripravujem novú platňu. Budú na nej pre mňa na mieru šité skladby, žiadne coververzie. Ale ešte netuším, ako sa bude volať. Na trhu by sa mala objaviť v marci.
A v rámci maľovania?
Dokončujem obraz Mony Lisy, ktorá sedí vo vinárni a má trochu spustený korzet. Môj pohľad na svet je vždy trocha iný.
Autor: Barbora Laucká / Foto: Peter Leginský
