Na tohtotýždňových majstrovstvách Európy v Nitre súťažili vo viacerých triedach. Maximálna výška, do ktorej mohol pilot ísť, bola limitovaná na 2700 metrov. Vlečné lietadlo vytiahlo každý vetroň do výšky 500 metrov.

Vetroň pomaličky pristáva v poli pri Dunaji neďaleko Komárna. Vyletel na športovom letisku pri Nitre, ale zmenilo sa počasie a pilot sa nedokázal vrátiť. "Tak čo, prestal fúkať vietor?" pribehli do poľa zvedaví chlapi, keď pilot vystupoval z lietadla. Mysleli si, že silný vietor je pre vetroň dobrý, lenže on je, naopak, skôr na obtiaž.

Medzi Nitrou a Komárnom pristávalo do poľa tento týždeň viac vetroňov. V Nitre súťažilo vyše sto pilotov na majstrovstvách Európy. Slovenskí piloti patria v rámci Európy do lepšej tretiny.

"Horšie bývalo, keď ešte neboli mobilné telefóny. Keď pilot pristál do poľa sto kilometrov od letiska, zakryl kokpit a utekal do najbližšej dediny prosiť ľudí, aby mu dovolili zatelefonovať," hovorí slovenský reprezentant Tibor Noga (33).

Včera si Noga spolu s ďalšími našimi reprezentantmi poslednýkrát tento týždeň balil pitie, jedlo, mobilný telefón a peňaženku do kokpitu vetroňa. Majstrovstvá Európy sa včera skončili. "Dnes to bude ťažké, hore je vietor devätnásť metrov za sekundu," hovoril, keď tlačil svoje lietadlo z hangáru.

Pristávanie v poli je časté hlavne počas pretekov. Na tréningových letoch sú piloti opatrní, snažia sa letieť tak, aby sa vrátili na letisko. Keď sa im počasie nepozdáva, obrátia a letia naspäť, prípadne neletia tam, kde sa im nepáči. "Keď vyjde počasie, mimo pretekov sa dá lietať aj od deviatej ráno do ôsmej večer v kuse, preletieť stovky kilometrov a pekne sa vrátiť na letisko," hovorí Noga.

Lenže na pretekoch idú všetci na doraz. Keď pilot vidí, že sa mu nepodarí doletieť naspäť na letisko, snaží sa vybrať vhodnú plochu na pristátie, najčastejšie lúku alebo pole. Často desiatky aj stovky kilometrov od letiska. Po pristátí na pole sú reakcie miestnych rôzne - čo mi pristávate na pole, zničili ste mi úrodu, zaplaťte. Niektorí sú nahnevaní, ale iní sa pýtajú, či je pilot v poriadku, či netreba pomôcť. Bežne sa stáva, že pilot musí čakať na auto s vozíkom hodiny, ak ho musia hľadať aj celú noc.

Ako sa dostať k lietaniu

Na lietanie na vetroňoch stačí mať záujem a talent. Na Slovensku sú vetronisti na amatérskej úrovni, profesionáli sú skôr v Amerike, Nemecku. "Keď chce niekto lietať, musí podobne ako v autoškole urobiť testy, výcvik. Stojí 30- až 40-tisíc korún," hovorí Noga. Výcvik je náročný. "Začínal som ešte za starého režimu. Na začiatku nášho školenia bolo 30 ľudí, po školení zostalo 15. Začali sme lietať, a keď sa skončili všetky výcviky, zostali sme dvaja."

Väčšina pilotov nemá vlastné vetrone, lietajú na vetroňoch z aeroklubov.

Na pretekoch sú rozdelení podľa tried. Noga lieta klubovú. Triedu so staršími typmi lietadiel. Kus stojí menej ako Fabia. Špičkový dvojmiestny vetroň s rozpätím krídel 26,5 metra, aké lietajú v otvorenej triede, stojí aj osem miliónov.

Na Slovensku lieta na vetroňoch asi osemsto ľudí. Najviac v baštách bezmotorového lietania - Martine, Nitre, Prievidzi, Trenčíne, Spišskej Novej Vsi, Poprade a Ražňanoch.

Nie je to šport pre tučných. Kokpit je malý, lietadlo ľahké. Lietadlo s pilotom vážiacim viac ako 110 kilogramov by lietalo zle. Veľkí svetoví pretekári si robia kokpit presne na svoju postavu.

Vo vzduchu je iný život

Nenudí sa pilot vetroňa, keď je pri rekreačnom lietaní vo vzduchu päť hodín a ide stále rovnakou trasou? "Nikdy. Každý štart je iný. Doletím na rovnaké miesto ako včera, ale vzduch sa správa inak. Nikdy neletím v rovnakom počasí," hovorí Tibor Noga.

Tvrdí, že zážitok z lietania sa opísať nedá, treba to skúsiť. "Keď si sadnem do lietadla, vytiahnu ma hore a dostanem sa do výšky, dolu vidím autíčka, domčeky, drobné postavičky. Hovorím si - žiadny problém. Ľudia dole riešia problémy, ja si tu letím. Pozerám po kopcoch - aha, tam je dobrá zvážnica, fajn by sa na nej bicyklovalo. Zakývam si s turistami na hrebeni. Občas niečo odfotím."

Obrovský problém majú vetronisti s ochranármi vtákov, podľa ktorých vetrone vtáky plašia. Podľa Nogu nemajú ochranári šajnu, čo sa vo vzduchu deje. "Často sa pri lete ku mne pridá orol, takisto využíva stúpavé prúdy ako vetroň. Letíme pri sebe, sme v jednom krúžení, on sa občas pozrie, skontroluje vzdialenosť. Človek to musí zažiť, aby pochopil. Nádherné je, keď dravce vyletia z hniezda. Pripoja sa k vetroňu, vpredu veľký dravec, pod ním tri malé a za nimi ďalší veľký. Učia mladé lietať v termických prúdoch. Keď zistia, že sme už veľmi blízko, zbalia krídla, spadnú nižšie, znova rozprestrú, v stúpavom prúde ma dobiehajú a zasa letíme spolu."

Ochranári však často s ďalekohľadmi sledujú vetrone z kopcov, zapisujú si identifikačné kódy, piloti musia chodiť na pohovory na krajské odbory životného prostredia.

Lietanie na vetroňoch vyzerá ako samotársky šport, alebo záľuba, ale pilot je závislý od iných. Niekto mu musí pomôcť poskladať vetroň alebo vytlačiť ho z hangáru, motorové lietadlo ho musí vyvliecť do vzduchu, ak vetroň pristane na poli mimo letiska, musí poň niekto prísť. Piloti vetroňov však hovoria, že bez lietania by nevydržali.

Lietanie na vetroňoch

Na to, aby vyletel vetroň vyššie a mohol sa kĺzať vzduchom, musí pilot nájsť stúpavé prúdenie vzduchu. Menej skúsení piloti sa riadia prístrojmi, skúsení pretekári hovoria, že to majú "v zadku". Pri sedení v kokpite cítia stúpavú energiu, ktorá príde k lietadlu.

Na Slovensku lietajú vetrone od jari do jesene. Bohatší piloti chodievajú v zime lietať do Austrálie a Namíbie.

Svetový rekord v preletenej vzdialenosti na jeden raz urobil pilot v Južnej Amerike, keď preletel tritisíc kilometrov. Letel na veľkom vetroni s rozpätím krídel 26,5 metra.

Preteky bývajú niekoľkodňové. Pilot dostane každý deň mapu trasy, ktorú musí preletieť. Rozhodcovia kontrolujú, či preletel určenú trasu pomocou družicového navigačného systému GPS. Vyhrá, kto preletí celú trasu a je najrýchlejší.

Najbližšie sa dajú vidieť vetrone na pretekoch Šarišcup v Ražňanoch. Lietať začínajú dnes, preteky sa skončia 31. júla.

Vetroň sa dá prenajať, stojí to okolo 500 korún na hodinu, ale pomerne drahý je vzlet. Prvá hodina letu môže stáť aj 1500 korún.

Maximálna rýchlosť pri väčších vetroňoch je 280 kilometrov za hodinu.