Jednotlivé zeleninové druhy majú rozdielnu spotrebu vody, ktorá kolíše aj v priebehu vegetačného obdobia. Stúpa predovšetkým v horúcich dňoch, keď teplota vystúpi nad 28 stupňov.

Najvyššie nároky na závlahu má zeleninová paprika - najmä v júli až auguste. Pri nedostatku prirodzených zrážok ju treba zavlažovať dávkami 20 až 25 milimetrov na štvorcový meter (20 až 25 litrov vody na štvorcový meter) každých 7 až 10 dní.

Rajčiaky potrebujú tiež veľa vody, hlavne počas rastu plodov v júli a auguste, a to v 10- až 12-dňových intervaloch po 30 milimetrov. Výhodná je závlaha priamo ku koreňom, najmä brázdovým podmokom.

Uhorky majú hlavné závlahové obdobie od vytvorenia semenníkov až do skončenia rodivosti. Zavlažujeme ich v 12- až 14-dňových intervaloch dávkami po 25 milimetrov vody. Neznášajú nadmerné zavlažovanie listov, najvhodnejším spôsobom zavlažovania je preto v brázdach s perforovanou hadicou.

Zeler potrebuje najviac vody od polovice júla do polovice septembra, najlepšie v 8- až 10-dňových intervaloch v dávkach 30 až 35 milimetrov. Vhodná je aj závlaha postrekom.

Kapustovitá zelenina z letných výsevov a sadby si vyžaduje najviac vlahy v júli a auguste, najlepšie v 14-dňových intervaloch po 30 milimetrov vody. Uprednostňujeme závlahu postrekom.

Karfiol potrebuje dostatok vlahy najmä vo fáze zakladania ružíc, kaleráb v období intenzívneho rastu buliev (aby nepraskali). Počas suchého obdobia volíme 8- až 10-dňové intervaly v dávke približne 30 milimetrov vody.

V júli a v auguste zavlažujeme - najmä postrekom - aj koreňovú zeleninu určenú na neskorý zber. Osvedčili sa dávky 30 milimetrov v intervale 10 až 12 dní.

V lete zavlažujeme aj pór, cviklu, baklažány, sóju, lahôdkovú kukuricu, melóny a dyne v 12- až 14-dňových intervaloch dávkami 25 až 30 milimetrov vody.

Podľa lunárneho kalendára sú najvhodnejšími dňami na závlahu v suchom období 15., 16., 24. a 25. júl a 2., 3., 4., 12., 13., 20., 21., 29., 30. a 31. august. Úspešnosť zavlažovania závisí aj od vhodnej závlahovej techniky.