Ak vysadíme vo vhodnom termíne silné a zdravé podzemky veľkokvetých kosatcov, väčšina rastlín v budúcom roku zakvitne. V druhom a treťom roku po výsadbe sa trsy postupne rozrastajú a kvetov pribúda. Súčasne pozorujeme odumieranie starých podzemkov vo vnútri trsu.

V štvrtom roku po výsadbe kvetov ubúda a zmenšujú sa. Zároveň sa zvyšuje počet rastlín napadnutých plesňami. Po troch až štyroch vegetačných obdobiach treba rastliny presadiť. Spôsob výsadby a stanovište rozhodujú o ich raste.

Ktoré hlavné zásady treba pri presádzaní dodržať?

Najvhodnejší termín na výsadbu je druhá polovica júla až prvá polovica augusta. Neskoršie výsadby sa v nasledujúcom roku prejavia negatívne. Kosatce totiž potrebujú na rast koreňov teplo. V septembri už teplota pôdy klesá, korene preto rastú pomalšie a do príchodu mrazov nestačia rastlinu dostatočne upevniť v zemi.

Celý trs vyberieme s dostatočne veľkým koreňovým balom tak, aby sme zachovali čo najviac koreňov.

Podzemky po obvode trsov, ktoré majú listy, odrežeme. Odumreté časti odstránime. Listy skrátime asi na 12 až 15 centimetrov. Korene neskracujeme, iba odstránime poškodené a suché.

Kosatce neznášajú zatienené miesta ani polotieň. Vyberáme preto čo najteplejšie a najsuchšie stanovište, pokiaľ možno mierne vyvýšené.

Pred výsadbou rastliny namáčame do roztoku fungicídov. Zabránime tým vniknutiu a šíreniu plesní.

Zem, do ktorej sadíme, musí byť priepustná, nesmie obsahovať rašelinu ani čerstvý hnoj.

Rastliny vysádzame do pôdy mierne vyvýšenej (5 až 10 centimetrov) nad okolitý terén, do ktorej dáme za hrsť riečneho piesku. Na piesok položíme podzemok, korene rozdelíme na dve časti tak, aby splývali po stranách vyvýšeniny a zeminu prihrnieme. Horná časť podzemku musí vyčnievať nad povrch.

Ak je po výsadbe sucho, rastliny zalievame, až kým nezakorenia.

Autor: Ing. KATARÍNA KETTMANNOVÁ