Americký dolár už nie je jedinou menou, na ktorú sa viaže čínský jüan. Peking sa včera rozhodol ustúpiť medzinárodnému tlaku, naviazať svoje platidlo na kôš viacerých mien a dovoliť mu zosilnieť. FOTO - REUTERS
PEKING, BRATISLAVA - Čína včera šokovala západný svet, keď nečakane ustúpila medzinárodnému tlaku a uvoľnila devízový režim svojej meny. Ešte dovčera bol jüan naviazaný na americký dolár. Včera hodinu po poludní nášho času však Peking posilnil kurz jüanu o 2,1 percenta a otvoril priestor na jeho ďalšie spevňovanie. Zároveň po desaťročí Čína zrušila väzbu svojej meny na dolár a oznámila, že ju bude namiesto toho viazať na kôš, ktorý bude pozostávať z mien najväčších obchodných partnerov.
Tým že najľudnatejšia krajina bránila miestnej mene v posilnení, znevýhodňovala zahraničných, najmä amerických výrobcov v konkurenčnom boji s lacnými čínskymi.
Krátko po čínskom zverejnení nových poriadkov na devízovom trhu urobila rovnaký krok aj Malajzia, ktorej ringgit bol na dolár naviazaný od roku 1998.
Neveľký vplyv
Analytici označujú dlho očakávaný krok za pomerne skromný s neveľkým ekonomickým dosahom. Ústupok Číny však podľa nich má politický význam pred septembrovou návštevou prezidenta Chu Ťin-taa v Spojených štátoch. Podľa niektorých môže tiež ísť o kľúčový krok v otváraní čínskeho hospodárstva pravidlám voľného trhu.
"Najdôležitejšia je samotná zmena, nie jej veľkosť," povedal Li Jang, hlavný ekonóm Čínskej akadémie spoločenských vied v Pekingu. Jüan bol od roku 1996 takmer nemenne fixovaný na americkú menu v pomere okolo 8,28 jüanu za dolár. Včera o siedmej večer pekinského času sa kurz nečakane pohol na 8,11 jüanu za dolár. Centrálna banka oznámila, že jüan sa bude môcť obchodovať v úzkom pásme plus-mínus 0,3 percenta v porovnaní so záverečným kurzom predchádzajúceho dňa. Rovnakú pružnosť mala čínska mena oficiálne aj doteraz, v praxi sa však neuplatňovala.
Iba gesto?
Pomerne symbolická miera zhodnotenia jüanu (Spojené štáty volali až po 10-percentnom posune kurzu voči doláru) vyvolala otázky, či nejde o prvý zo série postupných krokov.
"Je to len gesto. Otázka je, či budú pokračovať špekulácie o pokračovaní v zhodnocovaní meny," povedal Ben Kwong, analytik KGI Asia. Frank Gong, hlavný analytik hongkonskej pobočky JP Morgan Chase, očakáva, že v najbližšom roku jüan zosilnie o 10 percent.
Hovorca čínskej centrálnej banky však vyhlásil, že prudké zmeny v kurze jüanu by mohli uškodiť ekonomike, ktorá sa stala jedným z najvýznamnejších motorov svetového hospodárskeho rastu po tom, ako v roku 2001 vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a otvorila svoje trhy.
V marci predseda vlády Wen Ťia-pao povedal, že načasovanie prípadnej zmeny v devízovom režime bude prekvapením a akékoľvek tlaky na úpravu kurzu jüanu označil za zásahy do čínskej zvrchovanosti.
U nás nič nové
Čínsky ústupok nebude podľa hlavného ekonóma bratislavského zastúpenia ING Bank Jána Tótha znamenať zásadnú zmenu pre ekonomiku Slovenska. Dovozy z Číny totiž predstavujú len okolo 2,5 percenta celkových importov, pri vývoze nemá Čína ani polpercentný podiel.
"Zavedenie menového koša namiesto väzby na samotný dolár však považujem za rozumné a nepriamo nám môže pomôcť," povedal. Kôš viacerých mien totiž môže zabrániť takým šokom, aké by mohlo vyvolať napríklad výrazné oslabenie dolára. Pri doterajšej čínskej politike by to znamenalo automatické oslabenie jüanu s takými dôsledkami ako napríklad zaplavenie európskych trhov lacným čínskym textilom.
(reuters, ij)
Chronológia devízového režimu jüanu
1988
Čína zaviedla po celej krajine polooficiálne zmenárenské centrá, v ktorých si mohli podniky vymeniť jüany pri kurze, ktorý viac zodpovedal požiadavkám trhu.
1994
1. január: Čína zjednotila oficiálne výmenné kurzy s tými, ktoré ponúkali zmenárenské centrá. Oficiálne sa tak čínska mena z večera na ráno znehodnotila o 33 percent na 8,7 jüanu za dolár. Tento krok bol súčasťou reforiem, ktorých výsledkom malo byť "socialistické trhové hospodárstvo".
Apríl: Čína otvorila prvý devízový medzibankový trh v Šanghaji, kde sa s jüanom obchodovalo v režime riadeného floatingu. Stabilitu meny zabezpečovala centrálna banka intervenciami.
1994 - 1996
Riadeným floatingom čínska mena postupne spevnela z 8,7 na 8,28 jüanu za dolár.
1997 - 1999
Čína si získala uznanie a chválu za udržanie stability svojej meny počas ázijskej finančnej krízy. Napriek tlakom na jej znehodnotenie centrálna banka početnými intervenciami udržala kurz v rozmedzí 8,277 - 8,280 jüanu za dolár.
2001
December: Čína vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) pričom prisľúbila, že postupne upraví svoj devízový režim.
2002
28. marec: Čínska centrálna banka vyhlásila, že Peking preštuduje návrh Medzinárodného menového fondu naviazať jüan namiesto samotného dolára na kôš viacerých mien.
2003
7. január: Nové vedenie centrálnej banky vo svojom prvom vyhlásení uviedlo, že chce udržať stabilitu menovej politiky a kurzu jüanu.
29. január: Bývalý ekonomický poradca Bieleho domu Lawrence Lindsey vyhlásil, že Washington by mal požiadať Čínu, aby sa zbavila viazanosti jüanu na dolár, pretože to obmedzuje konkurencieschopnosť amerických výrobcov. Bol to začiatok zahraničného tlaku na Čínu.
2004
Apríl: Čína dovolila vybratým domácim firmám nechať si až polovicu príjmov z operácií na devízovom trhu, čím chcela uvoľniť tlak na zhodnocovanie meny. Predtým si spoločnosti mohli nechať len 20 percent.
9. jún: Štátny dozor nad devízovým trhom vyhlásil, že plánuje rozšíriť prísne kontrolovaný trh tak, že povolí nové inštrumenty a umožní obchodovať ďalším firmám.
18. november: Centrálna banka zvýšila úrokové sadzby na dolárové vklady, aby tak utlmila špekulatívne výmeny dolárov za jüany v očakávaní posilnenia domácej meny.
8. december: Premiér Wen Ťia-pao povedal, že Čína sa postupnými krokmi prepracuje k pružnému kurzovému režimu, zároveň však bude prihliadať na potrebu efektívnejšieho finančného systému a stability hospodárstva Číny a jej susedov.
2005
21. júl: Čína revalvuje jüan o 2,1 percenta a zároveň ruší jeho naviazanosť na dolár. Jüan má byť po novom ukotvený ku košu mien hlavných obchodných partnerov. (reuters)
