"Naivné očakávania prudkého zvýšenia životnej úrovne po roku 1989 vyvolali u mnohých, najmä málo vzdelaných ľudí dezilúziu a stratu nádeje na lepší život. Takáto situácia nepriaznivo mení ich životné návyky, napríklad vedie k zvýšenej spotrebe alkoholu, cigariet a psychofarmák," tvrdia autori štúdie z Úradu verejného zdravotníctva.

Človek, ktorý podľahne takýmto návykom, sa vystavuje riziku chronických ochorení. Autori si myslia, že po niekoľkých rokoch sa to môže prejaviť stagnáciou alebo aj zhoršením zdravotného stavu.

Riaditeľ psychiatrickej nemocnice v Michalovciach Stanislav Tomovčík povedal, že počet psychiatricky chorých pacientov stúpa ročne asi o päť percent. "Je tu určitá skupina, ktorá sa nevie vyrovnať so zmenou. Bola zvyknutá na iné návyky a iné sociálne istoty," povedal. Nezamestnanosť, málo peňazí či neschopnosť splácať dlhy vyvoláva zhoršenie vzťahov v rodine, ľudia reagujú skratovo, opúšťajú rodiny a uchyľujú sa k alkoholu. Tomovčík hovorí, že táto skupina sa nedá jednoznačne spájať s nižším vzdelaním. "Sú medzi nimi aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Ide o menej asertívnych, citlivejších ľudí, ktorí sa ťažšie presadzujú." To, že sa nedokázali vyrovnať so zmenou režimu, je podľa neho významný, nie však jediný faktor. (dro)