bratislavských okresoch, najnižšia na juhu a juhovýchode. Rozdiely medzi bratislavskými okresmi a okresmi Krupina, Detva a Trebišov sa pohybujú okolo sedem rokov. Údaje pre Bratislavu (72 rokov) sa približujú Česku.
"Najnižšia spoločenská vrstva je vystavená až dvojnásobnému riziku zdravotných porúch v porovnaní s dobre situovanou skupinou obyvateľstva. Je isté, že psychický stav a životný štýl vrátane spôsobu stravovania nezamestnaných a chudobných je podstatne zhoršený," píše sa v štúdii, ktorú vypracovali Emil Ginter a Beáta Havelková z Úradu verejného zdravotníctva.
Rizikovými oblasťami sú východ a stred Slovenska a kraje s vysokou nezamestnanosťou. "V minulosti sme našli tesný vzťah medzi dĺžkou života obyvateľov kraja a súčasnými údajmi o nezamestnanosti," tvrdia autori.
Podľa Gintera a Havelkovej úroveň vzdelania určuje životný štýl a má výrazný vplyv na zamestnanosť. Okresy Veľký Krtíš, Rožňava, Trebišov a na severe Čadca a Kysucké Nové Mesto, ktoré majú vysoký podiel obyvateľstva so základným alebo dokonca nedokončeným vzdelaním, majú najkratšiu dĺžku života. V oblastiach s lepšou ekonomickou a vzdelanostnou úrovňou ako Bratislava, Trenčín, Bánovce, Žilina a Martin, Košice-mesto, Prešov či Bardejov sa žije najdlhšie. (dro)
Na zmenu treba aj reformu myslenia
Zdravie ľudí súvisí aj s tým, či sú vzdelaní, aká je ekonomická úroveň oblasti, kde žijú, a aký je ich psychický stav. Vyplýva to zo štúdie, ktorú vypracovali Emil Ginter a Beáta Havelková z Úradu verejného zdravotníctva.
Hlavná príčina zaostávania Slovenska za úniou je podľa štúdie v myslení ľudí, v ich nesprávnom životnom štýle. Ten spolu s rizikovými faktormi ovplyvňuje zdravotný stav až na 70 percent. "Vývoj v socialistických spoločenstvách viedol k tomu, že občania si uvedomili hodnotu zdravia až potom, keď ochoreli." Okrem reformy zdravotníctva by mala podľa autorov prísť aj reforma myslenia ľudí. (dro)
