Kardiocentier je na Slovensku málo. Aj preto počet úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia neklesá.FOTO - ARCHÍV TASR
BRATISLAVA - Zdravie ľudí na Slovensku sa po páde totality zlepšilo, no v porovnaní s krajinami Európskej únie sme stále na konci. Vo väčšine krajín únie sa stredná dĺžka života mužov pohybuje medzi 75 - 78 rokmi, žien nad 80 rokov. U nás sa muži priemerne dožijú 70 rokov a ženy 78. V tabuľke sa za Slovenskom umiestnilo Maďarsko, Ukrajina a Rusko.
Rozdiely v dĺžke života a zdravotnom stave obyvateľstva súvisia aj s tým, že u nás sa neinvestovalo do náročných technológií, prístrojov, liekov a chemikálií na včasnú diagnostiku a liečbu napríklad chorôb cievneho systému či zhubných nádorov, ktoré sa na úmrtnosti podieľajú až dvoma tretinami.
Diagnostika je významná najmä pri najzávažnejších ochoreniach - kardiovaskulárnych a onkologických. Podľa údajov z roku 2003 úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia klesla iba u obyvateľov do 65 rokov, ale u starších ľudí nie. "Tento trend je v neuveriteľnom kontraste s poklesom mortality v Česku či Poľsku, určité úspechy možno pozorovať aj v Maďarsku," povedal Gabriel Kamenský, hlavný odborník na kardiológiu v Bratislavskom kraji. "V Česku úmrtnosť za posledných 15 rokov klesla o 30 percent, na Slovensku bol pokles 0 percent. Ešte v roku 1989 bola úmrtnosť v oboch krajinách rovnaká."
Dramatický pokles úmrtnosti v Česku podľa Kamenského spôsobil obrovský rozvoj zdravotníckych služieb. "Dnes je v Česku viac ako 24 špeciálnych kardiocentier, ktoré poskytujú komplexnú aj invazívnu starostlivosť o kardiálnych pacientov vrátane kardiochirurgie, kým u nás existuje iba päť centier. Tie idú na 60, najviac 70 percent svojich kapacít, pretože poisťovne nemajú peniaze."
Kamenský si myslí, že vládne inštitúcie na Slovensku dlhodobo nevenujú týmto chorobám dosť pozornosti. "Všetky doterajšie vlády deklarovali prioritu kardiovaskulárnych a onkologických ochorení. Zostávalo to vždy iba na papieri. Súčasná vláda má snahu podporovať liečbu aj prevenciu kardiovaskulárnych ochorení, skutočné financovanie však ďaleko zaostáva za reálnymi potrebami." O podpore zdravia by sa podľa neho malo viac hovoriť aj v médiách.
Nádej na dožitie v európskych krajinách
krajina muži ženy
Švédsko 78,0 82,6
Taliansko 76,8 82,5
Rakúsko 76,4 82,2
Francúzsko 75,9 83,5
Nemecko 75,6 81,6
Česko 72,4 79,0
Poľsko 70,6 78,7
Slovensko 69,8 78,3
Maďarsko 68,4 76,8
Ukrajina 61,7 72,9
Rusko 58,4 72,1
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva
Riziká nesprávneho životného štýluFajčenie
- zvyšuje riziko rakoviny pľúc, kardiovaskulárnych ochorení, respiračných chorôb. Dnes pravidelne fajčí okolo 40 percent mužov a 24 percent žien. Rozsiahly prieskum na viactisícovej vzorke žiakov základných škôl ukázal, že žiaci experimentovali s fajčením už od 10 rokov. Oficiálne štatistické údaje o spotrebe cigariet sú podhodnotené, lebo cigarety sa vo veľkom pašujú z Ukrajiny.
Nadváha, obezita
- zvyšujú riziko diabetu II. typu a ďalších porúch vrátane predčasného úmrtia. Štruktúra potravín sa v posledných rokoch zlepšila, výnimkou je pokles spotreby mlieka. Na Slovensku prudko klesla spotreba masla a zvýšila sa spotreba rastlinných olejov a margarínov s obsahom vitamínu E, zeleniny, ovocia a najmä južného ovocia. Toto môže byť príčina nižšej úmrtnosti na kardiovaskulárne choroby. No spotreba potravín bohatých na antioxidanty a iné ochranné faktory je stále nižšia ako v Rakúsku, Česku a západnej Európe.
Pravidelná konzumácia
alkoholu, užívanie drog
- zvyšuje riziko chorôb a úrazov. Na Slovensku je tradične vysoká spotreba koncentrovaných alkoholických nápojov. Pre ilegálnu výrobu a pašovanie destilátov spotrebu nemožno spoľahlivo určiť. Destiláty sú rizikom pre kardiovaskulárny systém, vznik nádorov i cirhózy, viac ako pivo a víno. Výskyt drogovo závislých je u nás zatiaľ nižší ako v západnej Európe alebo v USA. Záujem sa dnes presúva od heroínu k ľahším drogám.
