Eli Kronenberg s manželkou Elanou a tromi deťmi sa do Tel Avivu prisťahoval z New Jersey. Prišli minulý týždeň v 520-člennej skupinke amerických a kanadských židov. FOTO - SITA/AP
Izrael sa raduje. O rok by v židovskom štáte malo žiť viac židov ako v Amerike. Bude to prvý raz v histórii. Dnes je v Izraeli 5,23 milióna židov, v Amerike 5,28.
Ameriku predbehne väčšia ochota Izraelčaniek rodiť deti aj to, že v Izraeli je menej zmiešaných manželstiev. Izrael navyše napriek ekonomickým problémom stále robí všetko pre to, aby do krajiny prilákal imigrantov.
Kto je a nie je žid
Okrem návratu "domov" im ponúka aj výhody - oslobodenie od daní, dotácie na bývanie, sťahovanie aj vzdelávanie detí.
Časť Izraelčanov, a nejde len o náboženských fanatikov, sa však pýta, či Izrael neplatí za zachovanie svojej charakteristiky "židovského štátu" príliš veľa. Argumentujú tým, že mnohí z imigrantov nie sú židia podľa halachy (židovskej tradície) a len parazitujú.
Podľa halachy je židom len ten, kto sa narodil židovskej matke, štát však za žida uznáva každého, kto vie preukázať minimálne jedného židovského prarodiča.
Ak by sa uplatňovala halacha, v Izraeli by sa napríklad nemohla usadiť veľká časť z milióna ruských prisťahovalcov. Potom by nastala katastrofa pre tých, čo spájajú politiku na Blízkom východe s populačnými trendmi. V Izraeli by výrazne narástol počet Arabov na úkor židov. Už teraz z toho majú niektorí strach: arabské ženy mávajú v Izraeli tradične viac detí ako židovské.
Závislí od systému
"Kto vie v tom chodiť a má mu kto poradiť, môže si urobiť dva roky prázdnin. Peniaze od vlády na to stačia. Potom však prichádza tvrdá realita," vysvetľuje Andrej Stenberg, počítačový odborník z Ramat Gan.
On sa uchytil. Rýchlo sa naučil po hebrejsky, urobil si porovnávacie skúšky na uznanie univerzity a našiel si dobrú prácu. Dnes je spoločníkom v malej softvérovej firme.
Andrej je šťastlivec. Väčšina univerzitne vzdelaných imigrantov si nenašla prácu zodpovedajúcu vzdelaniu. Olim - tak v Izraeli hovoria imigrantom - tvrdia, že majú kvalitnejšie vzdelanie ako domáci. Prácu si však nenájdu. Často preto, že hovoria zle po hebrejsky a nič s tým nerobia. Najhoršie je, keď si vytvoria závislosť od sociálneho systému. To postihuje vysokoškolákov rovnako ako ľudí s minimálnym vzdelaním.
My sme sionisti
V posledných rokoch sa do Izraela sťahujú aj ľudia, ktorí viac dávajú, ako dostávajú. Bohatí Američania prichádzajú z presvedčenia. Na rozdiel od židov z Ruska, Argentíny či Rumunska idú do horšieho. Sú však ochotní investovať, nakupujú domy v Jeruzaleme a nadmieru utrácajú.
"Robíme to pre Izrael, sme sionistická rodina," hovorí 19-ročný Daniel. Pred rokom sa rozhodoval, či pôjde študovať na Harvard alebo Yale. Dnes v tvrdých kanadách a s 30-kilovým batohom na chrbte beží v pokluse s ostatnými izraelskými vojakmi a vojačkami. Väčšina z nich to nenávidí. Daniel v tom vidí poslanie.
Amerických židov v Izraeli milujú. Keď minulý týždeň prišlo do Tel Avivu 520 imigrantov, vítal ich premiér Ariel Šaron. Mávali izraelskými zástavami a boli na miestne pomery až nezdravo nadšení.
Keď vás v Izraeli nechcú
Rovnako ako vrúcni vedia byť Izraelčania k tým, ktorých chcú, vedia byť nepríjemní k tým, ktorých nechcú. Nočnou morou izraelskej matky je, aby sa jej dieťa zamilovalo do nežidovského cudzinca. Zmiešaným manželstvám totiž Izrael príliš nepraje. Potom existujú dve možnosti: strpieť roky papierovania alebo prejsť procesom konvertovania, čo nie je jednoduché.
Mladá Poľka Anita a jej manžel David to vzdali. Zavreli bar na promenáde v Tel Avive a sťahujú sa do Varšavy. "Je to diskriminácia, imigranti si môžu doviesť aj nežidovské deti a manželky, aby sa nedelili rodiny a moja žena chodí každé tri mesiace na políciu, stále nemá občianstvo a to tu žije už tri roky," hovorí David.
Anita je tehotná, porodí už vo Varšave. Izrael prišiel v populačných pretekoch s Amerikou o troch ľudí.
