Zložia sľub, prijmú rehoľné meno, nosia habit, riadia sa regulami a tvrdo pracujú.

"Pracujeme pod dozorom pamiatkarov. Sme vyškolení v takzvaných tovarišstvách. Našou úlohou je zakonzervovať objekt, z ktorého padajú skaly. Chceme ho zachovať pre budúcnosť," hovorí vedúci tábora Erik Herceg, študent matematicko-fyzikálnej fakulty. V hierarchii rádu je otec predstavený a volá sa Eliáš. Nové meno je vždy rovnaké s iniciálkou jeho krstného mena.

Každý, kto na Katarínku príde na pobyt, odovzdá mobil a hodinky. Prekážali by mu v spoznávaní skutočných hodnôt a prírodného života. Bez výdobytkov techniky sú aj štyri gazdinky, ktoré sedia v kuchynskom stane. "Dnes nemáme veľa práce. Je pôstny deň, keď sa usilujeme vnútorne stíšiť. Podávame iba vodu a chlieb. Včera sme si však urobili Vianoce. Na ohni sme pripravovali podkovičky z tekvice, ktoré pripomínajú rybu. Bolo k tomu aj hriatô," dodáva Learis - Lucia Boledovičová, čerstvo odpromovaná nemčinárka. V menu majú aj stredoveké posúchy či sedliacky vydlabaný chlieb plnený tým, čo dala príroda.

"Keď prší, je tu nepohoda," priznáva študent teológie Zénius. Teší sa na každodenné hry, ktoré posilňujú vôľové vlastnosti. "Letícia počas jednej hry na prvom stanovišti padla celá do blata. V tábore sa nedá osprchovať, je tu iba studňa. Myslel som si, že odíde domov, no ona hru dokončila," opisuje Zenius.

Ochrankyňa tohto miesta svätá Katarína je patrónkou dievčat, panien a manželiek. Vypočula si prosby mladých ľudí a pomohla im k manželstvám. Manželku si tu našiel i zakladateľ tábora Benignus a z vďaky dal svojej dcére meno Katarínka. Okrem neho napočítali asi dvadsať katarínkovských životných zväzkov. Pobytom na Katarínke sa ani ďalšie vzťahy účastníkov nekončia. Stretávajú sa po celý rok na kofoloviciach, plesoch, stanovačkách, lyžovačkách či splavoch.

JANA BEŇOVÁ