Za normálnych okolností by sa teraz Američania potili v hustej, neznesiteľne vlhkej pare, ktorá by vysávala ducha a premáčala oblečenie. Našťastie, väčšina z nich si užíva skvelý vynález - klimatizačné zariadenie. Nepohodlie a zlý pocit vytlačili do priestoru mimo obchodov, kín, kancelárií a bytov.

Klimatizácie nie sú len životnou nevyhnutnosťou. Zmenili vývoj americkej politiky a ekonomiky. Premiestňovanie biznisu na juh krajiny by bez nich nebolo možné. Mohli by sa mestá ako Atlanta, Houston alebo Miami udržať v konkurencii s New Yorkom bez klimatizácie? A vyrábali by sa vôbec v Alabame autá? Asi nie.

Technická obrana proti neznesiteľnému letu nepozdvihla južné štáty len ekonomicky. Klimatizácie z nich spravili aj politicky životaschopnú oblasť. V polovici minulého storočia žila v južnej Amerike menej ako tretina ľudí. Dnes je ich viac ako polovica. Jeden z tých, ktorí môžu teraz ďakovať technickému pokroku, je prezident George Bush. A demokrati majú šancu uspieť vo voľbách len ak získajú podobne silnú podporu z juhu, ako v minulosti Bill Clinton.

V roku 1915 geograf Ellsworth Huntington tvrdil, že v tropických oblastiach žije "mdlá, neprogresívna populácia". Jeden z jeho nasledovníkov zašiel ešte ďalej, keď tvrdil, že teplé mestá ako Washington, New York a Los Angeles odumierajú a budúcnosť patrí Detroitu, Montrealu a Moskve.

Klimatizácie začali meniť tvár Ameriky v roku 1925. Newyorské kino Rivoly investovalo na tie časy neuveriteľnú sumu 100-tisíc dolárov na inštaláciu klimatizačného zariadenia. Náklady sa vrátili po troch mesiacoch. V roku 1928 sa rozhodol aj americký kongres, že vymení utrpenie za klimatizáciu. V roku 1942 už bol Washington prvým mestom, ktoré spotrebovalo viac elektriny v lete, ako v zime.

(bbc, r)