Historik Viliam Plevza je považovaný za výrazného predstaviteľa komunistickej historiografie. V 60. rokoch minulého storočia napísal podľa kolegov pomerne hodnotné odborné diela, ale po 21. auguste 1968 a začiatku normalizácie prezentoval najmä pohľad vtedajšieho generálneho tajomníka ÚV KSČ Gustáva Husáka, ako aj celej komunistickej strany na moderné dejiny.
Pred revolúciou pracoval na Ústave marxizmu a leninizmu. Venoval sa Povstaniu, ale aj iným častiam histórie komunizmu na Slovensku. Jedno z nich má napríklad názov: Podiel Komunistickej strany Slovenska na víťazstve pracujúceho ľudu vo februári 1948. Po revolúcii roku 1989 sa Plevza ako historik odmlčal.
Protikladom k Plevzovi bol počas normalizácie iný známy historik Jozef Jablonický. Stretli sa spolu v roku 1967 na študijnom pobyte v Mníchove. Kým Jablonický vo svojich dielach otvorene hovoril, že na SNP má rozhodujúci podiel občiansky odboj a armáda, Plevza túto zásluhu pripisoval komunistom. Jablonický za svoje názory pykal a až do pádu diktatúry nemohol publikovať. Plevza bol v tom čase na výslní. (rp)
