Sobota 21. júla 1990 sa navždy zapísala do dejín svetovej populárnej hudby. Roger Waters oživil na rozľahlom berlínskom Postdamer Platz slávnu rockovú operu The Wall. Koncert za účasti veľkých hviezd hudby sa uskutočnil iba osem mesiacov po páde Berlínskeho múru, symbolu studenej vojny.
Rocková opera The Wall vznikla v roku 1979 ako možno najambicióznejší projekt slávnej britskej skupiny Pink Floyd. Waters, mozog kapely, napísal poloautobiografický orwellovský príbeh, ktorý bol podľa amerického magazínu Rolling Stone pohľadom do povojnovej anglickej duše. Bol o konzervatívnom školskom systéme a flirtovaní s fašizmom. Tento opus sa nakoniec dostal aj na filmové plátno s Bobom Geldofom v hlavnej úlohe.
Keď sa začiatkom osemdesiatych rokov pýtali novinári Watersa, či bude ešte niekedy hrať naživo The Wall, odpovedal, že nikdy. Zo žartu k tomu však dodal: "To by musel najprv padnúť Berlínsky múr!"
Paradoxne, o oživení The Wall začal uvažovať v roku 1989 iba niekoľko týždňov pred historickými udalosťami v Berlíne. Myšlienku mu vnukol 72-ročný britský vojnový veterán Leonard Cheshire, jeden z priamych svedkov výbuchu atómovej bomby v Hirošime. Bývalý vojak, ktorý založil fond Memorial Fund for Disaster Relief na pomoc obetiam vojny a prírodných katastrof, chcel zorganizovať veľký benefičný koncert na podporu fondu, ktorý sa riadil heslom: jeden život stratený, ďalší zachránený.
Promotéri tlačili Watersa, aby vystúpil s obnovenými Pink Floyd. Znechutený súdnymi vojnami s bývalými kolegami, s ktorými sa v zlom rozišiel v polovici 80. rokov, odmietol. Pristúpil však na sólo vystúpenie.
Pôvodne uvažovali, že by sa koncert mohol uskutočniť v skalnatej scenérii amerického Grand Canyonu alebo na newyorskej Wall Street, čo by dalo hudobnému predstaveniu mierne ironický nádych. Keď 9. novembra 1989 padol Berlínsky múr, zrazu neexistovalo lepšie miesto.
Začiatkom roku 1990 musel Waters absolvovať náročné rokovania s oboma starostami - západného aj východného Berlína. Za miesto koncertu vybrali Postdammer Platz, priestor nikoho, ktorý oficiálne kontrolovali obe strany a ruská armáda. Silu miesta ešte umocňoval fakt, že ho počas druhej svetovej vojny bombardovali spojenci, pretože v blízkosti stála budova nacistickej vlády. Po vojne tam zas pochodovala Červená armáda.
Pred koncertom musela nemecká vláda odstrániť aj zopár nevybuchnutých výbušnín. Počas čistiacich prác dokonca objavili aj jeden z Hitlerových bunkrov, ktorý mal po stenách nacistickú symboliku. "Budeme tancovať na Hitlerovom hrobe," povedala pred akciou americká speváčka Cyndi Lauper.
Watersovo pozvanie prijala špička svetovej popmusic. Van Morrison, Bryan Adams, Joni Mitchell, Sinead O'Connor, The Band, The Scorpions, Marianne Faithfull vypĺňali spolu s berlínskym symfonickým orchestrom a pochodovou kapelou sovietskych síl postupne výpravnú skladačku piesní z tehlového dvojalbumu, ktorý je treťou najpredávanejšou nahrávkou v dejinách popmusic.
"Som extrémne hrdý na to, čo som zložil. Som hrdý, že stále dostávam listy od učiteľov, ktorí žiakom hrávajú Another Brick a diskutujú o nej, alebo príbehy ľudí, ktorým tento album pomohol v živote. Čítal som aj knihu o psychoterapii, kde autor cituje The Wall. To je dobré," povedal jeho tvorca pre magazín Q.
Koncert na 25 metrov vysokom a 80 metrov širokom pódiu otvoril príhovorom veterán Leonard Cheshire. Po ňom 250-tisíc nadšených fanúšikov videlo inscenovaný príbeh, ktorý sa v Berlíne zmenil na najnáročnejší projekt rockovej hudby. Počas večera sa na pódiu vystriedalo množstvo hudobníkov, hercov, vojakov, ktorých dopĺňali choreografické výstupy, pyrotechnické efekty, filmová projekcia, vojenské vozidlá a monštruózne kulisy. Len sama stena bola poskladaná z 2400 kusov polyesterových tehál.
Zajtra - Singerove šijacie stroje
