Každý z nás prespí v priemere celú tretinu svojho života. Tí, čo trpia chronickou nespavosťou, si síce môžu povedať, že žijú dlhšie, ale poruchami spánku trpí stále viac ľudí. Ženy dva razy častejšie ako muži. „Odhaduje sa, že takmer 50 percent Slovákov má problémy so spánkom, avšak až dve tretiny z nich tento problém aktívne nerieši. Na Slovensku sa problematika nespavosti doteraz prehliadala,“ hovorí MUDr. Gabriela Juríková. Hoci donedávna sa nespavosť považovala za pomerne miernu poruchu, v súčasnosti je pre svoj spoločenský a ekonomický dopad považovaná za závažný problém ohrozujúci zdravie širokej populácie.
„Nedostatok informácií a takmer žiadna osveta sa na Slovensku čiastočne podieľajú na tom, že vo viac ako v 60 percentách prípadov nespavosti Slováci užívajú lieky na spanie, ktoré sú silne návykové a v západných krajinách považované za drogy,“ hovorí MUDr. Juríková. „Takáto závislosť je rovnako závažný problém ako alkoholová alebo drogová a vyžaduje dlhšie liečenie,“ tvrdí psychiater Ivan Žucha.
Podľa posledného prieskumu v štyroch západoeurópskych krajinách trpí nespavosťou až 46 percent populácie. Asi tretina dospelých podľa výskumov spí menej ako 6,5 hodiny denne. Väčšina „nespavcov“ mávne rukou, s tým, že doženie spánok cez víkendy alebo podľa možností štvrťhodinovými „šlofíkmi“, čo však nenahradí plnohodnotný spánok.
„Na pozornosti sa prejaví už jedna noc so šesťhodinovým spánkom. Po niekoľkých nociach s 5-6 hodinami spánku sú ľudia výrazne ospalí, podstatne klesá ich pozornosť, čas reagovania, úsudok aj tvorivosť,“ hovorí neurológ MUDr. Jozef Baláž.
Názory na to, aká je nevyhnutná potreba spánku, sa však líšia aj medzi odborníkmi vo svete. Všeobecne sa usudzuje, že 7,5 hodiny, ktoré väčšina ľudí denne prespí, je dostatočných na optimálnu fyzickú a telesnú kondíciu. Podľa amerických vedcov je toto množstvo nedostatočné, podľa britských by dlhší čas strávený v posteli bol dokonca spánkovým „obžerstvom“.
Americká štúdia ukázala, že dobrovoľníci, ktorí mohli spať neobmedzene dlho, spali priemerne 8,5 hodiny denne, aj keď inak spia priemerne o hodinu menej. Spáči uviedli, že po dlhšom spánku sa cítili energickejší, šťastnejší a menej unavení. Britskí vedci však spochybňujú, či pomerne malé zlepšenie stojí za stratené hodiny produktívnej bdelosti.
(uj)
