KEŽMAROK – Do kežmarského Tatraľanu by mal onedlho vstúpiť nový majiteľ. Konkurzný správca Jozef Marcinčin odmietol konkretizovať meno investora, prezradil len, že ide o bratislavskú firmu. Podľa informácií denníka SME do Tatraľanu vstúpi Texilan Bratislava.
Predaj záujemcovi už schválil aj súd. Nový vlastník však preberie fabriku, až keď zaplatí celú sumu určenú súdom. Konečný termín je 28. február. Marcinčin pripomenul, že podľa zmluvy nový majiteľ nepreberá záväzky, no musí prevziať všetkých pracovníkov, okrem tých, ktorým plynie výpovedná lehota, a tých, ktorí boli určení na uvoľnenie z pracovného pomeru.
„Odovzdávať majetok začnem od momentu, keď nám nový majiteľ zaplatí. Či bude nový vlastník v textilnej výrobe pokračovať, ja ako správca neskúmam,“ konštatoval Marcinčin.
Podnik, ktorý bol kedysi baštou zamestnanosti v okrese Kežmarok, je od 8. januára minulého roka v konkurze. Dôvodov, prečo bol konkurz vyhlásený, bolo niekoľko. Staré, nereštrukturalizované úvery s vysokými úrokmi, nezáujem bánk riešiť tieto dlhy a v neposlednom rade aj rozpad trhov.
Tatraľan však aj napriek konkurzu ďalej pokračoval vo výrobe. Jej objem vlani predstavoval 203 miliónov korún, v tomto roku doterajšie vedenie počíta s 10-percentným nárastom produkcie. „Konkurz síce obmedzil naše obchodné aktivity, ale našich dodávateľov a odberateľov sme presvedčili, že napriek problémom vo výrobe pokračujeme a naša škála výrobného sortimentu sa udržala,“ uviedla Anna Širilová, výkonná riaditeľka Tatraľanu. Export firmy predstavoval 40 percent z objemu výroby.
Pri reštrukturalizácii však muselo brány podniku opustiť takmer 150 ľudí. Kým v roku 2000 ich vo fabrike pracovalo 627, k dnešnému dňu je ich o tretinu menej. „Dá sa povedať, že k redukcii bude treba ešte pristúpiť, ale je to spojené s tým, ako sa ďalej vyprofiluje výrobný program. Máme rozpracované isté aktivity na jeho inováciu. S tým je spojená takisto zamestnanosť,“ zdôraznila riaditeľka.
Kežmarskí odborári sa majú s novým majiteľom stretnúť dnes. Odborový predák Milan Dorušinc: „Teraz sa musíme správať manažérsky. Nastúpiť musí politika reálnych možností. V každom prípade by sme chceli udržať zamestnanosť aspoň v tých číslach ako doteraz. Takisto by sme chceli vyrovnať pomer medzi produktivitou práce a mzdou, pričom nechceme, aby sa jej výška upravovala smerom nadol.“
OLIVER ONDRÁŠ
