
Zuzana Ferová sa vydávala v roku 1950. Odvtedy stále nosí neodmysliteľnú pokrývku hlavy. Čepček neskladá ani v noci. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Svojrázny problém už niekoľko rokov rieši starosta Stredných Plachtiniec Ján Naď i jeho kolegovia zo susedných obcí. V niektorých dedinkách okolo Veľkého Krtíša je totiž zvykom nosiť na hlavách tzv. zavitie. Čepček, ozdoby a na nich špeciálne založenú šatku. Staršie ženy túto ozdobu nedávajú z hlavy ani v noci a v spodných čepčekoch aj spia. Odfotiť sa bez zavitia do občianskeho preukazu či pasu odmietajú.
Podľa novelizovaného zákona z roku 1996 majú na podobnú výnimku povolenie iba rádové sestry. Mnohým ženám z Plachtiniec či Hrušova preto preukazy už dlhší čas neplatia. Ako nás informoval Ján Naď, prostredníctvom jedného z poslancov by chcel v tomto smere iniciovať zmenu, aby sa prijal nový dodatok k spomenutej novele. Presný počet žien s neplatnými preukazmi je v tomto regióne ťažko odhadnúť. Mnohé staršie ženy majú preukazy predĺžené na neurčito, iné ich však majú neplatné, čo im spôsobuje mnohé problémy.
Jednou zo žien, ktorá by sa svojho zavitia nevzdala, je aj 68-ročná Zuzana Ferová. Čepiec z hlavy nezložila už 52 rokov - od chvíle, keď sa vydávala. Našťastie, pani Zuzana patrí k tým šťastným: občiansky preukaz, ktorý jej vydali ešte v roku 1965, má predĺžený bez obmedzenia. Špeciálne zavinutie šatky, ktoré je pre nezainteresovaného španielskou dedinou, zvláda bez problémov. Na vrkoče, obkrútené okolo hlavy si dá čepček, upevní ho hačkovanou ozdobou - grajzľou a nakoniec si naučeným pohybom dozadu uviaže šatku.
Rodáčka z francúzskeho Moissy, kde vycestovali za prácou jej rodičia, pochodila so svojou ozdobou hlavy kus sveta. „Bola som sudkyňa z ľudu, hrala som divadlo, spievala. Vždy vo svojom zavití. Kroj som vyzliekla iba vtedy, keď sme hrali divadlo. Aj to som sa preobliekla do iného kroja,“ hovorí stále usmiata pani Zuzana.
Jej dobrým priateľom je herec Július Pántik, ktorý odtiaľto pochádza. Rovnako ako jeho kolegovia Kňažko a Kvietik. „Na Julkovi si vážim, ako svoj kraj miluje. Keď oslavoval sedemdesiatku, nevedel si oslavy predstaviť bez rodákov. Išiel na ne plný autobus Plachtinčanov. Aj na Vianoce musí mať na stole ovocie od nás. Pravidelne mu na jeseň nakupujem orechy a gaštany, aj jablká má z našich sadov,“ hovorí Z. Ferová.
Nad tým, že sa plachtinské ženy odmietajú fotiť bez pokrývky hlavy, sa iba pousmeje. Mnohé bez nich nevidel ani vlastný manžel.