Tridsaťštyriročný Tirolčan Georg Totschnig preťal cieľ prvej z pyrenejských etáp s hlavou v dlaniach. A s rozopnutým dresom. Reklama mecenáša tímu Gerolsteiner ostala hanblivo schovaná pod jeho pazuchami. "Zabudol som sa zapnúť - dúfam, že mi to sponzor prepáči," zháčil sa. Ale to až po tom, keď sa vyplakal ležiac za cieľom na horúcom asfalte. Slzy neudržal ani v rozhovore pre Eurosport, ani neskôr na stupni víťazov.

Max Bulla vyhral v tridsiatom prvom na Tour de France až tri etapy. Odvtedy nijaký Rakúšan ani jedinú. Až teraz, po takmer trištvrtestoročí. ORF v sobotu otvárala večerný Zeit im Bild športovou správou - Totschnigovým triumfom v Pyrenejach.

V stúpaní na dvojtisícový Port de Pailheres unikol aj najväčším hviezdam - Armstrongovi či Ullrichovi. A nenechal sa nimi dostihnúť, hoci jeho náskok sa z pôvodných štyroch minút stenčil na necelú jedinú.

"Najkrajší bol dojazd do cieľa. To, čo sa dialo, sa nedá vyjadriť slovami," tvrdil innsbrucký rodák v rozhovore pre rakúsku agentúru APA. "Vysielačku som už nepočul a bál som sa obzrieť. Miši by ma dorazila, keby ma pre obzretie predbehli."

Miši je Georgova manželka, s ktorou má dve deti. "Najkrajší deň môjho športového života venujem rodine," opakoval dokola. "Mať dve krásne deti je dôležitejšie ako športový triumf."

Totschnig, ktorý žije v Kaltenbachu pod ľadovcom Hintertux, v detstve logicky začínal s lyžovaním, profesionálnu cyklistickú premiéru zažil pred jedenástimi rokmi na Giro d'Italia - skončil trinásty. Potom prišli slabšie roky. Na predvlaňajšom Tour de France však skončil celkove dvanásty, vlani siedmy.

Tohtoročnú Tour začal so skleslou mysľou. "Bol som po chorobe a prvý týždeň som sa cítil zle. Naozaj som uvažoval, či pokračovať," tvrdí Totschnig. "Potom sme však dorazili do Álp a tie mi dvihli morálku."

Pyreneje mu dvihli aj emócie.

(mo)