Futbal má obrovskú výhodu v tom, že sa rýchlo zabúda. Hlavne na nedávne sľuby, ale aj na veľké víťazstvá, ťažké prehry. A začiatok nového ročníka, to je vždy obdobie nových sľubov. Reálnych, nereálnych, ohurujúcich, nafúknutých až arogantných, proklamačných, frázovitých. Skrátka, slovenský sľubovací folklór vždy na začiatku niečoho. Od najvyššieho orgánu až po najmenší klub.

Akoby sa vo futbale pozabudlo na to, že sľuby treba plniť, pretože inak sa to kvalifikuje nielen ako nesplnenie cieľov, ale ako podvod respektíve oklamanie stále menšieho počtu divákov. Škoda, že sa nenájde niekto, kto by pravidelne sľuby evidoval-revidoval a tých, čo ich nesplnili, označil minimálne za klamárov, keď už nie za podvodníkov, príživníkov. Lebo tu sme pri jednej z hlavných príčin súčasného stavu nášho futbalu.

Koľkokrát už bola za existencie samostatnej ligy pri otvorení nového ligového ročníka z úst kompetentných oklamaná verejnosť, lebo bolo povedané, že liga bude lepšia ako minulý rok. Zatiaľ sa tak ani po administratívnych zásahoch, v zmysle počtu ligových účastníkov, ktoré mali priniesť obrat k lepšiemu, nestalo ani raz. Liga bola z roka na rok menej kvalitná, postupne sa vytratili kvalitní cudzinci, potom domáci nositelia kvality. Súťaž bola stále chudobnejšia na peniaze, divákov.

V medzinárodnom rejtingu klesala hlbšie a hlbšie, čo potvrdzovala stále nižšia údernosť v európskych pohároch. Platnými hráčmi u nás sa začali stávať českí futbalisti, ktorí sa doma nezmestili ani do širokých kádrov. Liga dospela do takého štádia kvality, že jeden z najlepších domácich hráčov a strelec ligy Marek Mintál je dobrý len do druholigového nemeckého Norimbergu, keď hráči našej ligy sú do vyspelých futbalových krajín a dobrých klubov nepredajní. A mohol by som pokračovať vo výpočte sprievodných znakov poklesu ešte dlho.

Načo? Už je to obohratá platňa a kompetentní sa naďalej správajú ako hluchonemí. Preto stojí na mieste otázka: Je to už úplné dno, kde mohla liga klesnúť alebo bude pokles ešte pokračovať? Dá sa vôbec niečo urobiť, aby sa pokles zastavil s vedomím, že návrat k tomu starému, kvalitnému bude trvať roky? Myslím si, že vždy je nádej, východisko, núdzový východ.

Prestaňme schovávať zlý prístup hráčov k povinnostiam za kolektívnu vinu. Vždy treba menovite povedať, ktorý hráč nehral poctivo a klamal diváka, trénera, funkcionárov. Treba prestať driblovať, kľučkovať mimo ihriska, vrátiť sa k pravde, k poctivosti. V tomto štádiu je to jediná cesta ako zastaviť pokles a získať naspäť dôveru.

Keď budeme predávať deravé topánky, tak povedzme kupujúcemu, že sú deravé, lebo zatiaľ iné vyrobiť nevieme a chceme tiež predávať a neumrieť od hladu. To je aspoň seriózny vzťah predávajúceho ku kupujúcemu. Keď divák bude vidieť poctivú, i keď menej kvalitnú hru, tak sa vráti na tribúny, futbal sa pohne dopredu.

Preto vyhlásme, nesľúbme, ale urobme pokus návratu k poctivosti aj napriek tomu, že starého koňa nové kúsky ťažko naučíš. Klamanie treba prenechať hráčom na ihrisku, lebo tam sa tlieska tomu, kto koho najlepšie oklame. O čo sa budú viac klamať na ihrisku, o to sa menej klamme mimo neho. Potom bude futbal príťažlivejší a možno aj kvalitnejší.

Autor: Milan Lešický(Autor je trénerom MŠK Žilina)