TRENČÍN, BRATISLAVA - Povolávacím rozkazom, "bažantom" či "prijímaču" je koniec. Minister obrany Juraj Liška včera vyplnil želanie mnohých, keď povolávanie odvedencov s okamžitou platnosťou zastavil.
Kuloárové správy o tom, že Liška zamýšľa zastaviť povolávanie, kolovali už niekoľko dní. Nemýlili sa a presná bola aj informácia, že to slávnostne ohlási v prvý deň festivalu Bažant Pohoda 2005 v Trenčíne. Z tohto mesta Liška pochádza a bol jeho primátorom predtým, než sa stal ministrom.
"Dnešným dňom mladí ľudia nebudú musieť chodiť na základnú vojenskú službu a naša armáda sa stala plne profesionalizovanou," vyhlásil minister neformálne v tričku a rifliach. Jeho slová diváci ocenili asi minútovým piskotom a pokrikmi.
S potešením ministrovo rozhodnutie vítajú aj mládežníci ANO - Liberálna mládež. "Považujeme ho za krok k slobodnejšej spoločnosti. Konečne sa tým zbavujeme ďalšieho pozostatku komunizmu," povedal člen predsedníctva Richard Švihura.
Zastavenie povolávania neznamená, že povinná vojenská služba zanikla. Zrušiť ju môže jedine parlament. Návrhy zákonov, ktoré vláda pred dvoma týždňami schválila, to označujú dátumom 1. január 2007.
Uzákonenie podľa všetkého nebude problém. Na zrušení povinnej "služby vlasti" panuje všeobecná zhoda, s výnimkou komunistov. Poslankyňa Dagmar Bollová sa pred časom vyslovila za zachovanie nejakej obdoby povinného vojenského výcviku.
Na povinnej vojenskej službe je dnes 1600 mladých mužov. "V útvaroch robia len pomocné práce, ktoré už dnes vieme zabezpečiť nákupom služieb a strážnou agentúrou," tvrdí minister. Posledných 300 povolaných v júli nastúpilo do Výcvikovej základne v Kežmarku a do Čestnej stráže prezidenta.
Branná povinnosť ostane aj po úplnej profesionalizácii vojska. Mužov prvý deň roka, v ktorom dovŕšia 19 rokov veku, zaradia do takzvanej národnej registrácie. "Na odvod však pôjdu len v čase vojny a vojnového stavu," pripomína ministerstvo. Ak ich odvedú, budú si môcť vybrať - buď pôjdu "do zbrane", alebo na službu, ktorá bude obdobou civilky. (joč, haj)
Ako je to v NATO s vojenskou službou
Slovensko nasleduje viaceré členské štáty NATO, ktoré zrušili povinnú vojenskú službu. Minister obrany Juraj Liška včera oznámil, že od 1. januára 2006 už armáda nebude povolávať brancov.
Prvou profesionálnou armádou v Európe sa z členov NATO pýši Veľká Británia. Odhodlala sa k tomu už v roku 1962. Okrem severoamerických členov aliancie, teda USA a Kanady, sa dlhé roky v tomto smere nič neudialo, ak nepočítame profesionalizáciu miniatúrnej luxemburskej armády v roku 1967.
K rozmachu profesionálnych ozbrojených síl došlo až po zmene spoločensko-politickej situácie v Európe začiatkom 90. rokov. V roku 1995 povinnú vojenskú službu zrušilo Belgicko, o rok neskôr Holandsko. Francúzi to urobili v novembri 2001, Španieli 1. januára 2002, v septembri 2003 ich nasledovali Slovinci.
Začiatkom novembra minulého roku povinnú vojenskú službu ukončilo Maďarsko a 22. decembra Česko. Taliansko by profesionálne ozbrojené sily malo mať v budúcom roku.
Z informácií ministerstva obrany, upravené. (joč)
