Niektorí konkurzní sudcovia banskobystrického krajského súdu obvinili predsedu Bradáča z podivného správania v súvislosti s konkurznou kauzou Rašelina Quido. Predseda Špeciálneho súdu Igor Králik sa v rozhovore pre Týždeň Bradáča zastal a povedal, že z toho, čo vie, je situácia úplne opačná ako hovoria konkurzní sudcovia. Na otázky SME odpovedal ĽUDOVÍT BRADÁČ.

Sudcom Sninskej a Gagovi, ktorí sa v prípade konkurzu na firmu Rašelina Quido cítili ohrození, ste neposkytli ochranu. Myslíte si, že v čase, keď sa začal prípad Matušková, ju nepotrebovali?

Som presvedčený, že ochranu nepotrebovali a v roku 2005 neboli zo strany Tobiáša L. v priamom ohrození. Isté problémy s vyhrážkami mi naznačovali v rokoch 2000 až 2003, ale sudkyňa Sninská v tom čase nikdy oficiálne nepodala žiadosť o ochranu. Keď vyšla správa o vražde advokátky Matuškovej a začala sa riešiť otázka žiadosti o ochranu, vedel som, že objednávka vraždy, alebo priame ohrozenie sa netýka žiadneho sudcu nášho súdu.

Napriek tomu ste žiadosti o ochranu podpísali.

Áno. Spísali žiadosti a ja som ich podpísal. Minister spravodlivosti sa o žiadosti dozvedel, opýtal sa ma na niekoľko podrobností a tým sa to skončilo.

Ako si vysvetľujete, že ministerstvo podľa Sninskej nerozhodlo?

To je jej tvrdenie. Rozhodlo aj tým, že nerozhodlo o pridelení ochrany.

Prečo si myslíte, že Gago a Sninská nie sú ohrození, hoci v prípade Tobiáša L. rozhodovali?

Obidvaja už boli z prípadov pomerne dlho von. Gago bol z konkurzu vylúčený v septembri 2003 Najvyšším súdom a Sninská skončila konanie o zmenkovom platobnom rozkaze v roku 2002.

Informovali vás o vyhrážkach.

Vedel som, že nejaké vyhrážanie bolo. Nepopieram, že Tobiáš L. je v tomto smere výnimočný - jeho vulgárnosť a verbálna agresivita boli všeobecne známe. Prečo však sudcovia nežiadali o vylúčenie z prípadu, keď sa cítili vážne ohrození? Naopak, mal som dojem, že im veľmi záležalo na tom, aby pokračovali. Je dokonca písomný podklad, podľa ktorého sa sudca Gago vyjadril, že rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorým bol vylúčený z konkurzu, je nesprávne a nezákonné. Taká zanietenosť fungovať v prípade vyvolávala vo mne vážne otázky.

Nemali by ste byť rád, že sa nechcú dať z procesu vylúčiť? Častejšie sú opačné prípady, keď sa sudcovia z nepríjemných káuz nechávajú vylúčiť bezdôvodne.

Platilo by to v prípade, keby bol v ich postoji a vzťahu ku vlastnej zaujatosti prvok sudcovskej alebo osobnostnej odvahy. Tvrdím, že v danom prípade to tak nebolo. Kolegovia Gago a Sninská dávali svojimi prejavmi voči Tobiášovi L. najavo toľko animozity a averzie, že ich diskvalifikovala z riešenia sporu. Takže nebolo to v polohe nestranný sudca, kontra divoký účastník.

Sudcovia však odporučenia, aby sa nechali z prípadu Rašelina vylúčiť, interpretujú tak, že ste mali osobný záujem, aby odišli. Dôvodom majú byť vaše nadštandardné kontakty s Tobiášom L.

Neodporučil som im to, opýtal som sa ich, či by to nebolo lepšie, a to je rozdiel. Moje kontakty s Tobiášom L. a možnosť nechať sa vylúčiť, používajú ako krycí manéver. Som predsedom súdu, a keď sa začnú problémy vo vzťahu účastník sudca, mám povinnosť hľadať riešenia. Nie je nič nezvyčajné na tom, keď sa predseda informuje o prípade, a ak vidí problémy, položí sudcovi otázku, prečo pokračuje v konaní.

Sudkyňa Sninská tvrdí, že ste jej povedali, že ju zničíte.

Povedal som jej priamo, aby si dávala pozor, lebo ak nebude vedieť preukázať moju priamu intervenciu do jej konania, tak bude znášať všetky dôsledky. To že ju zničím, som nikdy nepovedal. Chcela to dať do úradného zápisu, tak som to tam dal, ale nikdy som to nepovedal.

Hovoríte, že hysterická reakcia sudkyne má iný dôvod. Aký?

Myslím si, že Sninskej dosť záleží na tom, aby sa nevyťahovali veci okolo skončeného zmenkového konania, najmä v súvislosti s konkurzným konaním. Domnievam sa, že je tu snaha zdiskreditovať ma - urobiť zo mňa nie celkom dôveryhodného človeka, lebo zverejnenie faktov o pozadí týchto sporov by jej zrejme nebolo príjemné. A myslím si, že sú za tým aj problémy týkajúce sa majetku.

Súvisí to s prípadom Rašelina a Tobiášom L.?

Domnievam sa, že áno. Tobiáš L. často argumentoval tým, že sudkyňu Sninskú a sudcu Gaga má veľmi dobre zmonitorovaných. Viem, že to nie je to vylúčené, lebo napríklad v roku 1997 Tobiáš L. disponoval nahrávkou, ktorá mohla kdekoho skompromitovať. Netýkala sa mňa. Ja som nebol pre neho, ako hovoril, škodnou. Bol to priamy rozhovor človeka, ktorého meno mi bolo neznáme, ale on ho spájal s politickou stranou tvoriacou vtedajšiu koalíciu.

HZDS?

To nepotvrdzujem ani nevyvraciam. Bolo to v roku 1997, teda počas koalície, ktorej lídrom bolo HZDS. Tento človek mal Tobiáša L. vydierať. Nahrávka nebola veľmi kvalitná, ale vyplývalo z nej, že ho vydierali pre istú politickú stranu. Desať miliónov malo byť pre sudcov v Žiline, ktorí mali rozhodnúť v spore o Rašeline tak, ako bolo treba. Bral som to tak, že si chce na úkor sudcov niekto prilepšiť. Opýtal som sa Tobiáša L., prečo s tým za mnou prišiel a odkázal som ho na vyšetrovacie orgány. Odporučil som mu, aby bol dobre právne istený, aby sa nedostal do problémov. Z tohto vzniklo moje tzv. dohadzovanie advokátov. Je pravda, že som mu vymenoval niekoľko známych a dôveryhodných advokátov. Zatelefonoval som potom kolegovi do Žiliny, čo sa deje. Neskôr Žilina rozhodla v neprospech Tobiáša L.

V akom vzťahu ste s Tobiášom L.?

Poznáme sa, netykáme si, nemáme žiadne úzke priateľské väzby. Je môj bývalý účastník konania.