Dnes: MUDr. Vladimír Ostrihoň, chirurg v Železničnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave

Maďarskú vyžlu si v rodine chirurga Vladimíra Ostrihoňa vybrali na výstave psov, pretože sa im zapáčila na prvý pohľad. Našli si teda chovateľskú stanicu v Bratislave, išli si pozrieť šteniatka zo zimného vrhu a zahovorili si šteniatko z vrhu letného, lebo zimné boli už všetky rozobrané. Dokonca sa boli pozrieť aj na nastávajúcu matku Emu pri Dunajskej Strede a keď sa narodili šteniatka, boli medzi prvými, kto ich videl. "No bolo nám to nanič, lebo malé vyžliatka sú všetky úplne rovnaké. Žiadne farebné fliačiky alebo strakaté ňufáčiky. Celé sú hrdzavohnedé, ešte aj vankúšiky na labkách sú rovnakej farby ako celé telo."

Aj tak však museli Ostrihoňovci čakať ešte šesť týždňov, kým šteniatkam vytetovali čísla do uší. Až vtedy si mohli vyberať definitívne. "Nebolo to jednoduché. Pri nohách sa nám motali štyri malé vyžličky, ale jedna mala obzvlášť sympatický pohľad. Tú máme doma. V uchu mala číslo 1740 a keďže práve v tom roku oslavovala dcéra sedemnásť a manželka štyridsiatku, bolo jasné, že je to osudové stretnutie."

Podľa rodokmeňa a oficiálnych papierov sa hrdzavá psia slečna volala Felicia z Dodvapárti, ale všetci ju od začiatku volali Teeny.

"Tinuška si myslí, že je človek, a my nemáme to srdce vyviesť ju z tohto omylu. Pôvodne mala mať brloh na chodbe, ale situácia sa čoskoro vyvinula tak, že spáva v posteli. Keď ju tam nechceme pustiť, obchádza dokola, strká do nás ňufákom a z jej očí sa dá jasne vyčítať, čo si o nás myslí. Zvyčajne jej odpovedám: "Aj ty mňa!" Napokon sa však do postele vždy prebojuje. Najprv leží slušne stočená do hrejivého klbka, no postupom času "rozkvitne" na celú dĺžku tela a vystretými labami vytláča slabšie povahy na hranu postele. V chladných mesiacoch navyše kradne perinu systémom navijak. Vrtí sa dookola, až kým ju nemá celú navinutú na sebe. Ak chce len odpočívať, rozvalí sa na gauči. Najprv však načechrá a rozmiestni všetky vankúše, aby sa na nich krásne vynímala a ležalo sa jej čo najpohodlnejšie."

Na vysvetlenie pre tých, ktorých vidina psa v posteli pohorší - Ostrihoňovci majú skúsenosť, že všetky vyžly žijúce v domácnosti spia v posteli.

"Rozdiel medzi prísne vedenou a nevychovanou vyžlou je len ten, že tá disciplinovaná počká, kým majiteľ tvrdo zaspí a potom sa uloží, kým rozmaznaná vyžla je v posteli skôr ako majiteľ."

Teeny však do postele môže aj preto, že je maximálne čistotná. Vždy, keď príde zvonku, stačí povedať "laby!" a už je vo vani. Vôbec je poslušná a dobrej povahy. Má celú škálu zvukov a grimás, vďaka ktorým sa s ňou dá výborne komunikovať. Na ľudí nikdy nevrčí, v živote nikoho nepohrýzla.

"Jej najväčšou priateľkou je Gama, tiež maďarská vyžla. Je to vlastne jej nevlastná sestra, ktorá býva u nás v paneláku. Teeny dokáže presedieť dlhé hodiny pri okne alebo na balkóne, a keď vonku zbadá Gamu, hneď zabrechá a dožaduje sa vychádzky. Meno Gama nemôžeme doma ani vysloviť, lebo Teeny okamžite beží ku dverám a nedá si vysvetliť, že Gama nie je vonku. Presne ako malé deti, keď sa chcú pohrať pred barákom." (bd)