Domingo Cavallo. FOTO – REUTERS
e krízový manažment.
Dôvodom boli drastické hospodárske opatrenia, ktoré boli podmienkou pôžičky Medzinárodného menového fondu (MMF), a ktoré odmietli odbory, ako aj ľavica. López Murphy a jeho tím sa ich naopak snažili splniť, pretože zahraničná zadlženosť Argentíny predstavuje takmer 150 miliárd dolárov a krajina je závislá od pomoci medzinárodných finančných inštitúcií.
Ministra nahradí
„superminister“
Plán Lópeza Murphyho, ktorý sa stal ministrom len pred dvoma týždňami, obsahoval balík úsporných opatrení v celkovej hodnote štyri a pol miliardy dolárov v rokoch 2001 – 2002, a počítal aj s kontroverzným znížením výdavkov na vysoké školy v budúcich dvoch rokoch. Bol súčasťou hospodárskych reforiem, ktoré vlani vyhlásil prezident Fernando de la Rúa. Argentínske hospodárstvo sa však od júna 1998 prepadá a nezamestnanosť už presiahla desať percent.
Prezident Fernando de la Rúa poveril vedením krajiny v čase krízy Dominga Cavalla, ktorého v Argentíne volajú „superminister“. Cavallo je prezidentovou poslednou kartou. „Superminister“ by mal odštartovať drastické znižovanie výdavkov.
Ľavičiari sa však aj napriek vážnej politickej a ekonomickej kríze vyhrážajú mobilizáciou odborov a vyhlásením generálneho štrajku. Už včera začali v Buenos Aires protestovať študenti.
Cavallova tretia šanca
Podľa argentínskeho denníka Clarín nie je problémom Cavallo, ale balík jeho opatrení. „Ekonomický spasiteľ“, ako Cavalla označilo včerajšie vydanie argentínskeho denníka La Nación, v súčasnosti šéf malej politickej strany Akcia za republiku, sa preslávil ako krízový manažér už v roku 1982. Vtedy stál na čele národnej banky. V roku 1991 ho vtedajší prezident Carlos Menem vymenoval na post ministra hospodárstva. Práve v tejto funkcii „superminister“ vyprojektoval plán konvertibility, ktorá vytvorila paritu medzi argentínskym pesom a americkým dolárom.
Cavallo sa teda už tretíkrát vracia ku kormidlu. Neprichádza vládnuť cez volebné urny. „Ak ma krajina potrebuje, tak som ochotný vstúpiť do vlády,“ povedal La Nación. Dal si však niekoľko podmienok. Žiada širokú politickú dohodu, koncentráciu výkonnej a zákonodarnej moci, reštrukturalizáciu dlhu a rokovanie so Spojenými štátmi. „Mohlo by sa mu to podariť aj tretíkrát,“ píše denník Clarín. (čtk, taa)
