V čase, keď je Turecko ešte ponorené vo vážnych finančných problémoch a ozdravujúce procesy ešte nezačali účinkovať, Ankara vyslala signál, že to so smerovaním do Európy myslí vážne. V pondelok zástupca Medzinárodného menového fondu (MMF) a nový turecký minister hospodárstva Kemal Dervis spečatili nový spoločný plán, ktorý zreformuje turecké bankovníctvo a Ankare pomôže vyrovnať sa s náporom dlhov. Oba signály boli adresované zahraničným partnerom.

Plán cesty do EÚ

Prvý signál patril Bruselu. EÚ zrejme ocení, že 65-miliónová islamská krajina na juhu Európy sa aspoň vzdialene chystá splniť kodanské politické kritériá. Ankara má podľa EÚ ako jediný kandidát z trinástich resty v demokracii a ľudských právach, a preto ešte ani nezačala rokovať o vstupe do EÚ, aj keď pozvánku dostala už v roku 1999. Tzv. národný program, ktorý by mal z Turecka urobiť kandidáta hodného členstva, nemohol v skutočnosti uspokojiť EÚ. Kurdom síce Turci sľubujú, že budú môcť svoj jazyk slobodne používať v súkromí – nie však v školách. Zrušenie trestu smrti zverujú parlamentu a sľubujú prijať ďalšie legislatívne zmeny.

Ankara vôbec nebola schopná odpovedať na ďalšie pokarhanie zo strany EÚ – týkajúce sa vplyvu armády. Národná bezpečnostná rada (MGK), inštitúcia, prostredníctvom ktorej armáda poťahuje nitkami v politike, je vraj len konzultačný orgán. Práve na jednom z jej zasadaní vo februári došlo k rozhodujúcej roztržke medzi premiérom Bülentom Ecevitom a prezidentom Necdetom Sezerom, po ktorej nasledoval čierny týždeň pre tureckú ekonomiku. Najkrikľavejším ukazovateľom krízy bola devalvácia tureckej líry oproti doláru o 30 percent.

Bruselu stačí vzdialená méta

Text je kompromisom, aký len mohla prijať trojčlenná koalícia. Jeden jej člen, Strana národnej akcie (MHP), je proti autonómnym právam pre Kurdov aj proti zrušeniu trestu smrti.

Prvé signály od nemenovaných diplomatov v Bruseli však hovoria o tom, že národný program sa stretne s pozitívnymi ohlasmi. Kompromis, ktorý zahŕňa aj hlas síl vzďalujúcich Ankaru od Európy, je totiž lepší ako anarchia a chaos. Plán by sa mal zrealizovať do piatich rokov a podľa Bruselu si každý kandidát sám určuje tempo. Stačí, keď Ankara členstvo v EÚ nestráca zo zreteľa.

MMF chce rozbiť nedôveru

Keď bolo Turecko na dne priepasti ekonomickej krízy, v Bruseli naznačili, že to nič nemení na vzťahoch Turecka a EÚ. V tej chvíli však Ankara potrebovala predovšetkým výdatnú ekonomickú injekciu. Aj z USA však prišli viac-menej len gestá. Prezident George Bush telefonoval do Ankary, aby ju ubezpečil o podpore, no s jej poskytnutím vyčkával Washington na koniec rokovania Turecka s MMF.

Preto druhý signál z Turecka patrí hlavne USA. Biely dom si želá, aby kríza nevykoľajila Ankaru natoľko, aby prestala byť spoľahlivým partnerom v NATO. Teraz, keď je dohoda s MMF už pod strechou, zrejme Dervisovi nebude nič brániť v tom, aby odcestoval do Washingtonu pýtať nové pôžičky.

Ankara plánom reformy štátneho bankovníctva a vykreslením politického smerovania urobila všetko, čo bolo v jej silách. To, či nový plán bude fungovať lepšie ako predchádzajúci protiinflačný plán v hodnote 11 miliárd dolárov, závisí nielen od Turecka, ale aj od svetových finančných trhov.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ