Rozpad predvojnového Československa na jar 1939 znamenal traumu pre tisícky mladých mužov, ktorí sa odhodlane pripravovali na to, že budú svoj štát proti Hitlerovej rozpínavosti brániť na bojisku. Odmietli sa uspokojiť s úlohou obete a hľadali po Európe možnosti, ako sa Nemecku postaviť so zbraňou v ruke. Väčšina z nich nakoniec skončila za kanálom La Manche vo Veľkej Británii, ktorá ich krátko predtým v roku 1938 spolu s Francúzskom zradila. Tam aj 10. júla 1940 vznikla ako prvá z radu samostatných jednotiek 310. československá stíhacia peruť - pred 65 rokmi.
Prvá Československá republika bola tradične pyšná na svoje letectvo. Ľudia s hrdosťou vraveli, že vzduch je naše more. Podľa niektorých historikov bolo dokonca silné československé letectvo dôvodom, prečo Hitler odkladal útok na svojho menšieho suseda. Reálne by jeho likvidácia netrvala dlho. Pravdou však je, že sme mali množstvo elitných pilotov ochotných bojovať.
Po 15. marci 1939 spočiatku utekali na sever do Poľska. Ďalším cieľom bolo Francúzsko. Po porážke Poľska ostala voľná iba cesta cez Slovensko, Maďarsko a Juhosláviu na Blízky východ. Tam sa už utečencov ujali Francúzi.
Príchod do Francúzska bol pre niektorých letcov sklamaním. Dúfali, že budú môcť ďalej lietať a pripravovať sa na vojnu. Časť sa dostala k letectvu, zvyšku ponúkli možnosť na päť rokov vstúpiť ako pešiaci do cudzineckej légie s tým, že keď vypukne vojna, dostanú sa k letectvu.
Mladí utečenci si o Hitlerovi nerobili ilúzie a boli presvedčení, že čoskoro napadne aj Francúzsko. Preto s podradným zaradením súhlasili. Tak sa aj stalo a po 10. máji 1940 mali šancu bojovať. Francúzsko však padlo za mesiac a museli utekať znova.
Poslednou nádejou bola Veľká Británia. Namiesto chaosu a rozvratu vo Francúzsku, v Británii ich vítal obdiv a odhodlanie národa, ktorý už viedol bojovne naladený premiér Winston Churchill. Ten si uvedomoval, že Hitler čoskoro zaútočí aj na ostrovy. Reálna bola hrozba invázie. V čase, keď britská armáda prišla o časť mužov počas bojov vo Francúzsku, s radosťou vítala každého, kto bol ochotný brániť ostrovy.
Dvojnásobne to platilo pri letectve. To bolo jediné, ktoré mohlo reálne nemeckú inváziu odvrátiť. Vďaka tomu bola už 10. júla 1940 založená z československých letcov 310. stíhacia peruť. V krátkom čase nasledovala 312., 313. stíhacia peruť a 311. bombardovacia peruť. Ďalšie desiatky ľudí z Československa bojovali v britských a poľských jednotkách.
Do bojov v bitke o Britániu výrazne zasiahla len 310. peruť. Za cenu straty štyroch pilotov pripravila Luftwaffe o 40 a 1/2 lietadiel určite, 11 pravdepodobne a šesť nemeckých strojov poškodila. Do konca vojny získala jednotka ďalšie úspechy.
Sympatie Britov si naši letci získali od samotného začiatku. "Vtedy som spoznal, ako československí letci dokážu bojovať. Nepotrebovali rozkazy rádiom, vrhli sa na Nemcov bez váhania. Ak neberiem do úvahy, že som bol v tomto boji sám zostrelený, bol som s výsledkom prvého boja vrcholne spokojný," povedal po prvom boji britský spoluveliteľ perute George Blackwood.
Väčšina letcov z československých jednotiek boli Česi. Slováci boli v lietajúcom personáli výnimkou. Viac sa ich staralo o lietadlá na zemi. Stovky aj na Západe bojovali ako pešiaci. Jeden však vynikol aj ako letec. Bol ním Otto Smik. Svoje posledné úspechy dosiahol práve v rámci 310. perute v roku 1944 počas invázie do Európy. Vtedy zažívala úspechy celá československá jednotka, ale po krátkom čase ju z najtvrdších bojov stiahli a presunuli k obrane Londýna, kde už vtedy veľké riziko nehrozilo. Dôvodom bolo, že by naše jednotky v dôsledku vysokých strát mohli prísť o svoj národný charakter. 313. peruť mala približne polovicu pilotov z krajín hovoriacich po anglicky.
Správanie vlastného štátu k týmto ľuďom po vojne je obrovskou hanbou. Dlhých šesť rokov bojovali a zomierali, a tak ich v roku 1945 vítali ako hrdinov. Už o tri roky po víťazstve ich komunisti začali prenasledovať. Západní piloti buď ušli späť, alebo skončili v jáchymovských baniach. Režim sa ich bál, boli priveľmi infikovaní demokraciou. Odškodnenia sa tí, čo prežili, dočkali až po roku 1989.
Zajtra - Věstonické venuše
