Výskum podľa nich trpí najmä nedostatkom peňazí, ale problémy robia aj investori v stavebníctve a amatéri, ktorí podnikajú "výskumy" na vlastnú päsť.
Pohromou sú hľadači pokladov, ktorí nelegálne zbierajú cenné predmety a poškodzujú archeologické lokality. "Množstvo cenných predmetov pre nich nenávratne mizne za hranicami štátu, alebo sa ocitnú v rukách súkromníkov," upozorňuje vedúci katedry archeológie na Univerzite Komenského Jozef Hoššo.
V obave pred amatérmi napríklad nezverejnili archeológovia presné miesto v Nitrianskom kraji, kde sa minulý mesiac našlo šesť medených pozlátených plakiet s kresťanskými motívmi. Pochádzajú pravdepodobne z 9. storočia, z obdobia Pribinovho kniežactva. Podľa archeológov sú najstarším dôkazom šírenia kresťanstva na Slovensku a prvým písomným prejavom v krajine. Len ich úradná hodnota je asi 1,5 milióna korún.
Archeologický výskum vnímajú podľa Hoššu aj slovenskí investori a stavitelia "len ako nevyhnutné zlo, lebo pamiatkový zákon bráni ich budovateľskému úsiliu".
Naposledy obhajoval "záujem vedy" pred firmou, ktorá stavala golfové ihrisko v Bernolákove pri Bratislave. Pri výskume, ktorý nakoniec investora stál štvrtinu ročného členského príspevku v golfovom klube, sa potom našli objekty od doby neolitickej po neskorý stredovek a slovanské osídlenie zo 7. až 8. storočia.
"Niektorí stavitelia rovno porušujú zákon a pred začatím stavby sa ani nekontaktujú s pamiatkovými úrady," dodáva šéf Archeologického ústavu SAV Alexander Ruttkay. Naopak, zahraniční investori považujú spoluprácu s pamiatkarmi za samozrejmosť.
Ročný rozpočet archeologického ústavu stačí podľa Ruttkaya len na bežnú prevádzku a mzdy zamestnancov. Na vedecký výskum nedostáva už roky ani korunu a robí sa len vďaka grantom.
Lepšie na tom nie je ani katedra archeológie dotácia na tento rok bola 6000 korún. (čtk)
