V tomto prípade však treba dodať - bohužiaľ. Zo záplavy vyjadrení slovenských predstaviteľov sa vykryštalizoval jeden argument, ktorý si robí ambície byť zásadným. Zákon o zahraničných Maďaroch je údajne extrateritoriálny, t. j. taký, že svojimi účinkami zasahuje na územie Slovenska a narušuje tak jeho suverenitu, teda výhradné oprávnenie štátu vykonávať štátnu moc na svojom území a voči svojim občanom.
Extrateritorialita (alebo exteritorialita) je pojem medzinárodného práva a znamená privilégium imunity teda vyňatia spod účinnosti miestnych zákonov garantovanej niektorým osobám nachádzajúcich sa na území iného štátu. Najčastejším príkladom sú hlavy štátov počas zahraničných ciest, diplomati a ich rodiny, predstavitelia OSN či posádky štátnych lodí. Známe sú prípady extrateritoriálnych účinkov americkej protimonopolnej legislatívy či legislatívy sankcionujúce akékoľvek (teda aj neamerické) firmy investujúce na území Líbye a Iránu.
O porušovaní medzinárodného práva a štátnej suverenity extrateritoriálnymi účinkami zákona inej krajiny možno hovoriť len v prípade výkonu štátnej moci iného štátu buď priamo na území cudzieho štátu, alebo síce na vlastnom území, ale v dôsledku skutočností odohrávajúcich sa v cudzej krajine (pravda len v prípade, ak by takýto výkon štátnej moci bol v rozpore s právnym poriadkom druhého štátu, pretože inak je, samozrejme, uznávanie a výkon napríklad cudzích súdnych rozhodnutí bežným postupom). Zákon je preto zákonom, že v prípade jeho nerešpektovania povinnými subjektmi je sankcionovaný štátnou mocou a jeho rešpektovanie možno vynútiť. Z povahy štátov ako suverénnych subjektov vyplýva, že štátna moc jedného štátu si nemôže vynucovať dodržiavanie svojich zákonov na území iného štátu, pretože jednoducho takú možnosť nemá. To by tento štát musel druhú krajinu okupovať. Jedinou možnosťou je sankcionovať cudzie subjekty nespadajúce do jeho jurisdikcie na svojom území, kde takúto možnosť má. V prípade zákona o zahraničných Maďaroch však o takýto postup maďarských orgánov určite nejde. To by sa jeho znenie muselo niesť asi v podobnom duchu „v prípade, že zahraniční Maďari nepožiadajú o vydanie preukazu zahraničného Maďara alebo nepožiadajú o iné výhody spojené s týmto zákonom, ich konanie (resp. nekonanie) bude na území Maďarskej republiky sankcionované“. Nepochybne značne absurdná konštrukcia - presne však vystihujúca podstatu extrateritoriálnych účinkov zákona cudzej krajiny. Schválený zákon o zahraničných Maďaroch iba oprávňuje obyvateľov cudzieho štátu na základe vlastného slobodného rozhodnutia prihlásiť sa k výhodám a oprávneniam z tohto vyplývajúcich. Nie je ničím a nikým sankcionovaný a jeho extrateritoriálne účinky na území Slovenska možno pokojne prirovnať k účinkom predaja či rozdávania slovenského prekladu románu či zbierky básní vydaných v Székesfehervári na námestí v Lučenci. Konanie slovenských Maďarov na území Slovenskej republiky je konaním slobodných občanov, môžu si zakladať nadácie, občianske združenia alebo iné subjekty súkromného práva a získavať dary a finančnú podporu od vlády z Budapešti či podnikateľov z Ugandy. To, že pri tom z pozície odporúčajúcich organizácií overujú pravosť podpisu žiadateľov o preukaz zahraničného Maďara (čo je zatiaľ jediná konkrétna verejne prezentovaná výhrada slovenského ministerstva zahraničných vecí) rovnako neporušuje princíp zákazu extrateritoriality. V Slovenskej republike takéto overenie totiž nemá žiadnu právnu relevanciu a pokiaľ takéto neformálne overenie maďarskej vláde na vydanie preukazu postačuje, je to jej vec. Veď táto zásada je napokon vyjadrená aj v § 4 slovenského zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom platnosť právneho úkonu, ako aj následky jeho neplatnosti sa spravujú tým istým právnym poriadkom ako účinky právneho úkonu teda maďarským (účinky tohto overenia nastanú v Maďarskej republike).
Bol to slovenský Ústavný súd, ktorý povedal, že „suverenita (zvrchovanosť) je právnym pojmom na označenie nezávislosti štátnej moci od inej moci. Články 1 a 2 ústavy jednoznačne vyjadrujú a zakotvujú, v čom spočíva suverenita Slovenskej republiky.“ Podľa článku 2 odseku 3 ústavy „každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané“. Skutočnosť, že konanie slovenských Maďarov nie je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky viac než čokoľvek iné dokumentuje vyhlásenie predstaviteľov slovenskej exekutívy, že Slovenská republika prijme opatrenia, aby sa zákon o zahraničných Maďaroch na jej území neuplatňoval. Keby konanie slovenských občanov v súvislosti s týmto zákonom slovenskú legislatívu porušovalo, žiadne zákonné ani iné opatrenia by potrebné prijímať nebolo, stačilo by aplikovať len tie existujúce. Slovenská vláda či parlament by si však mali dávať pozor, aby pri prijímaní takýchto protiopatrení nedošlo k porušeniu článku 12 odseku 2 ústavy, teda k diskriminácii občanov maďarskej národnosti z dôvodu ich príslušnosti k národnostnej menšine. Aj zákon o zahraničných Maďaroch je diskriminačný, napokon ako každý zákon, ktorý sa nevzťahuje na každého, ale len na určitú skupinu obyvateľstva. Rozdiel však spočíva v tom, že pozitívna diskriminácia príslušníkov národnostnej menšiny iných štátov je v tomto prípade objektívne zdôvodniteľná legitímnym záujmom o rozvoj a podporu ich národnostnej identity a v prípade primeranosti zvýhodňujúcich opatrení aj prípustná z hľadiska medzinárodného práva. V prípade protiopatrení Slovenskej republiky by však išlo o jednostranné znevýhodňovanie príslušníkov maďarskej národnosti, ktorí sa prihlásili k štatútu zahraničného Maďara bez akéhokoľvek legitímneho cieľa.
Zákon o zahraničných Maďaroch je zákonom, ktorý za hranicami Maďarskej republiky nikoho nepoškodzuje a mnohým pomáha. Výhody z neho vyplývajúce prijali všetky krajiny, ktorých obyvateľov sa týkal, pričom rumunská vláda dokonca dokázala presadiť ich aplikáciu na všetkých obyvateľov Rumunska . Slovenská vláda je tak jediná, ktorá v tomto prípade vytiahla do boja proti vlastným občanom. Hoci vždy platilo staré známe „akí občania, taká vláda“, v tomto prípade začínam mať pocit, že až takú zlú vládu sme si nezaslúžili.
Autor: MATÚŠ PETRÍK(Autor je právnikom)
