
Prvé kontaktné rokovanie o krajanskom zákone sa uskutočnilo v Bratislave. Vedúci maďarskej delegácie Csaba Lörinc (vľavo) v rozhovore s vedúcim slovenskej delegácie Jaroslavom Chlebom. FOTO- ARCHÍV
V slovenskom parlamente sa má dnes začať diskusia o návrhu uznesenia, ktorého podstatou je nesúhlas parlamentu s uplatňovaním maďarského tzv. krajanského zákona na území Slovenska. Okrem vyvolania emócií a pudov v rozprave poslancov chýba tomuto návrhu akýkoľvek iný zmysel či opodstatnenie. Maďarská strana totiž oficiálne uznala, že zákon sa nevzťahuje na územie Slovenska a navrhla to zakomponovať aj do spoločného vyhlásenia vlád SR a MR. Slovensko návrh zamietlo.
Na tejto strane uverejňujeme neoficiálne dokumenty, ktoré získal denník SME. Sú dôvodom na konštatovanie, že Slovensko neuznáva zaužívané diplomatické zvyklosti rovnako, ako nerešpektuje politické dohody vo vládnej koalícii.
Po nadobudnutí účinnosti krajanského zákona Slovensko vyhlásilo, že je exteritoriálny a na slovenskom území sa nebude uplatňovať. Zásadné rokovanie sa konalo v Budapešti na úrovni štátnych tajomníkov oboch krajín Chleba a Németha. Výsledkom bol návrh textu dohody, ktorý obaja predstavitelia prijali s uspokojením. Németh vyhlásil, že „je základom dohody medzi oboma krajinami“. Chlebo konštatoval: „Tým, že sa vieme dohodnúť na princípoch, je otvorená cesta aj na riešenie detailov.“
Vo štvrtok minulý týždeň putoval z Bratislavy do Budapešti list s návrhom dohody, ktorej „princípy“ už boli podľa oboch predstaviteľov dohodnuté. Maďarská strana na druhý deň verejne konštatovala prekvapenie nad jeho znením. Podľa Németha slovenský návrh obsahuje nové prvky oproti budapeštianskej dohode. „Maďarská strana trvá na dohode z Budapešti“, povedal. Rozdiel medzi oboma návrhmi je evidentný. Pribudla nielen preambula k vyhláseniu, ale zmenil sa aj slovník, ktorý musí byť pre akúkoľvek krajinu neprijateľný. Štátny tajomník Chlebo to povedal otvorene: „Nepočítam, že verzia textu, ktorý sme doručili do Budapešti, bude bez akýchkoľvek výhrad odsúhlasená.“
V diplomacii platí, že raz odsúhlasený text sa zásadným spôsobom nemení. V opačnom prípade ide o nový návrh, ktorý anuluje akékoľvek predchádzajúce dohody a začína vlastne nové rokovania. Slovensko tak zmenilo svoju pozíciu z pozitívnej na negatívnu. Medzinárodné spoločenstvo, ktoré s uspokojením prijalo správu z Budapešti o skorej dohode medzi oboma krajinami, opäť spozornie, pretože Slovensko je jedinou krajinou, ktorá sa nevedela dohodnúť s Maďarskom.
Vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Rolf Ekeus v súvislosti s krajanským zákonom povedal, že „zavádza precedens pri ochrane národnostných menšín“. Je to precedens pozitívnej ochrany menšín. Napríklad tzv. antidiskriminačné zákony patria k negatívnej ochrane menšín - zaisťujú ich ochranu pred zásahmi štátu - ale neumožňujú chrániť menšiny pozitívne - teda neochraňujú ich odlišnosť. Zmena negatívnej koncepcie na pozitívnu je pritom žiaduca. A týka sa aj vnútorných spôsobov štyroch strán vládnej koalície z piatich, ktorá bola vynechaná aj z informovania o novom návrhu vlády. Hoci je jej súčasťou a koaličná dohoda zaniká až tridsať dní pred parlamentnými voľbami.