Práca záchranárov je natoľko duševne náročná, že každý člen zásahovej jednotky musel prejsť špeciálnym výcvikom, zdôrazňuje psychológ Londýnskej univerzity James Thompson. Podľa neho by situácia, v ktorej musia záchranári pracovať 30 metrov pod zemou, v nepríjemnom zápachu, horúčave a medzi hordami potkanov "odradila každého normálneho civilistu".

Preto príslušníkov zásahovej jednotky veľmi starostlivo vyberali aj podľa ich duševnej vyrovnanosti. Dôležitá je aj vzájomná podpora medzi jednotlivými členmi jednotky.

Denníku SME to potvrdil aj Izraelčan Jaakov Feierstein, ktorý roky pracoval ako psychológ špeciálnej jednotky ZAKA. Tá po teroristických útokoch zbiera telesné pozostatky obetí a zabezpečuje stopy pre policajtov. Izraelčania to majú navyše komplikované tým, že musia dodržiavať prísne náboženské predpisy.

"Naši ľudia pracujú pol roka a potom musia na pol roka odísť z krajiny. Idú do Nepálu, Indie, Thajska, teda do krajín, kde nemusia nič riešiť," hovorí. Myslí si, že pre londýnskych záchranárov to teraz musí byť hrozné. "Nie sú na to zvyknutí, v tíme preto musia mať aj veteránov," vysvetľuje.

Britský psychológ Thompson upozorňuje, že záchranári musia zvládnuť zníženie prahu emócií. Musia si vytvoriť aj "ochranný štít" medzi ich mysľou a desivou úlohou, ktorú musia plniť.

"Niekoľko záchranárov získalo vďaka rutine určitú mentálnu ochranu. Niekedy to funguje, inokedy nie. Musia si jednoducho vsugerovať, že v ich práci už nejde o ľudí, ale o miesto udalostí, ktoré je nutné prešetriť," hovorí Thompson.

"Mali sme chlapov, čo vydržali skutočne veľa, potom mali vyťahovať deti z vybuchnutého školského autobusu a jednoducho sa zložili. Pripustili si, že by to mohli byť ich deti," hovorí Feierstein.

Thompson nepopiera, že v budúcnosti sa u záchranárov môžu prejaviť veľké psychické problémy ako následok mimoriadneho duševného vypätia pri operáciách.

Autor: mik, čtk