Olympijský futbalový štadión je, podobne ako väčšina ďalších športovísk, zatiaľ len na počítači. Ich výstavba bude stáť Britániu miliardy eur. FOTO - REUTERS
LONDÝN, BRATISLAVA - Po víťazstve Londýna v boji o usporiadanie Olympijských hier v roku 2012 sa v meste rozpútali búrlivé oslavy. Londýnčania mali dôvod na radosť: prvýkrát po 64 rokoch bude ich mesto organizovať takúto najprestížnejšiu športovú udalosť.
Miliardové náklady
Zdá sa, že Londýn má všetky predpoklady na úspešné zvládnutie organizátorskej úlohy. Spokojnosť divákov a športovcov je však veľmi nákladná a olympiáda môže ale aj nemusí byť pre usporiadateľskú krajinu vysoko stratovou záležitosťou.
Podľa odhadov musí Británia investovať do hier asi 12 miliárd libier (680 miliárd korún), z toho 2,4 miliardy vyčlenilo zo svojho rozpočtu samotné mesto. Okrem športovísk musí krajina budovať a opravovať cesty a priestory pre ubytovanie športovcov a hostí. Podľa štúdie, ktorú si nechala vypracovať kancelária starostu mesta Kena Livingstona pred pár rokmi sa odhadovalo, že olympijské hry by mali stáť 1,8 miliardy libier. Starosta a vláda nakoniec schválili rozpočet 2,4 miliardy libier na pokrytie rôznych výdavkov od technického zariadenia až po už spomínanú obnovu dopravy. Zvyčajne však majú takéto obrovské projekty tendenciu prekračovať všetky naplánované rozpočty. Napríklad v Aténach boli výdavky už rok pred začatím olympijských hier dvojnásobne vyššie, ako sa pôvodne očakávalo.
Optimisti vidia v hrách príležitosť pre zvýšenie záujmu turistov o mesto podobne, ako sa to podarilo napríklad Barcelone. Okrem toho si od hier sľubujú rozvoj Staffordu - chudobnej štvrte na východe Londýna. Podľa londýnskej agentúry pre rozvoj dajú hry prácu približne 70 tisícom ľuďom na nasledujúcich 15 rokov a mestu zostane po odchode športovcov deväťtisíc bytov.
Aténsky komplex
Naopak, odporcovia upozorňujú, že obyvateľom Staffordu hry iba zvýšia ich životné náklady. To je veľmi dôležitý faktor, zvlášť v meste, ktoré sa podľa viacerých rebríčkov radí medzi tri najdrahšie na svete.
Všetky plusy nesú skryté riziko. O tom, že olympiáda môže byť až bolestne stratovým biznisom, môžu rok po hrách hovoriť grécke Atény. V gréckej metropole zostala po hrách vyľudnená olympijská dedina, chátrajúce kolosálne promenády, či stratová električka, ktorá prepraví len polovicu z plánovaného množstva pasažierov.
Grécka organizácia hier sa nadlho podpísala na katastrofálnom stave rozpočtu celej krajiny. Konečné náklady - 11 miliárd eur (430 miliárd korún) boli dvojnásobne vyššie, ako predpovedali plánovači. Grécka vláda teraz vykazuje najhorší schodok verejných financií z celej pätnástky členských krajín eurozóny.
Aténsky príklad pritom nie je ojedinelý. Montreal, ktorý organizoval hry v roku 1976 spláca dlh za ne doteraz. Plusový účet za olympiádu vykázali doteraz len americké mestá Los Angeles a Atlanta.
Autor: ta
