jedenročný severan vyhral svoju prvú etapu na Tour, keď posledných 90 kilometrov zo 171 km dlhej etapy jazdil v sólo úniku.
Na konci mu už evidentne ubúdali sily, aj tak nadelil hlavnému pelotónu vyše šesť minút. "A to som šiel pôvodne len zbierať body do súťaže pre najlepšieho vrchára. Nerozmýšľal som o etapovom víťazstve, len som si chcel poistiť bodkovaný trikot. S pribúdajúcimi horskými prémiami som sa však cítil čoraz lepšie a lepšie," vyznal sa v cieli šťastný i unavený Rasmussen, ktorý sa v priebežnom poradí posunul zo 68. na 4. miesto.
V boji o najlepšieho vrchára je už jasne na čele. Teplo a kopce sú jeho život. Rasmussen robil desať rokov horskú cyklistiku, no keď sa v roku 1999 stal majstrom sveta, presedlal na cesty.
"Už som v tom nemal žiadnu motiváciu. Cestná cyklistika je to isté čo formula jeden v motorizme. Točí sa v nej viac peňazí. Sú tam profesionálnejšie podmienky. V horskej cyklistike boli trate čoraz kratšie. Navyše za rok máte asi šesť možností ukázať sa a keď nevyhráte, nie ste nič. Na ceste je tých možností pätnásť ráz viac," vysvetľoval Michael zmenu športu v jednom z rozhovorov pre www.cyclingnews.com.
Kura, ako ho v tíme Rabobank pre jeho tenké nohy prezývajú, nie je po včerajšku na tohtoročnej Tour bez šancí na dobrý výsledok. Na vedúceho Nemca Voigta stráca len 2:43 min. Alpské etapy sa len blížia a dnešný deň voľna mu po vyčerpávajúcom úniku určite pomôže zregenerovať sily. V etapách na rovine mu to tak zďaleka nejde. Veď v úvodnej 19-km dlhej časovke stačil na víťazného Američana Zabriskieho stratiť 3:40 min. "Nemyslím si, že by sa Armstrong mal báť, ale určite budem bojovať," tvrdí so smiechom Rasmussen. (rh)
