Paríž 9. júla (TASR) - Francúzsky spisovateľ Claude Simon, laureát Nobelovej ceny za literatúru a predstaviteľ tzv. nového románu (nouveau roman), zomrel v stredu v Paríži vo veku 91 rokov, oznámilo dnes jeho vydavateľstvo.
Simon sa narodil 10. októbra 1913 v Tananarive na Madagaskare, čo bola v tom čase francúzska kolónia. Nobelovu cenu mu udelili v roku 1985. Patrí medzi najvýznamnejších autorov súčasnej francúzskej literatúry. Jeho asi 20 románov preložili do mnohých jazykov.
Jeho dielo, ovplyvnené Williamom Harrisonom Faulknerom a Jamesom Joyceom, má veľmi komplikovanú vetnú skladbu, snaží sa o netradičné pojatie času, v ktorom sa prelína prítomnosť a minulosť.
Týmto spôsobom sa Simon pokúšal vystihnúť emócie, respektíve ich útržkovitosť. Podrobnými popismi a psychologickými analýzami sa snažil vykresliť zložité vzťahy medzi vedomím a vonkajšou skutočnosťou.
Napríklad v románe Vietor (1957) je text plný zátvoriek, interpunkčných znamienok, veľa viet nie je dokončených, čo vedie k zmätenosti a nejasnosti celého textu.
Diela Tráva (L'Herbe, 1958), Flanderská cesta (La Route des Flandres, 1960) a Príbeh (L'Histoire, 1967) tvoria akúsi voľnú trilógiu. Práve Príbeh, ktorý popisuje celkom obyčajný deň v živote mladého muža, je považovaný za Simonove vrcholné dielo.
Simon napísal aj diela Medzinárodný hotel (Le Palace, 1962), Bitka pri Farsale (La Bataille de Pharsale 1969), Slepý Orion (Orion aveugle: Essai, 1970), Vodivé telesá (Les Corps conducteurs, 1971), Lekcia vecí (Le‡on de choses, 1975), Georgika (Les Géorgiques, 1981), Vlasy Bereniky (La Chevelure de Bérénice, 1984) a Akácia (L'Acacia, 1989).
Vo svojom poslednom románe Električka (Le tramway) z roku 2001 Simon robí z každodennej cesty Perpignanom alegóriu životnej cesty každého človeka od pôrodnice po márnicu. V knihe opisuje svoje detstvo v Perpignane a pobyt v nemocnici.
