Londýnčania tento týždeň jasali, keď dostali možnosť usporiadať letnú olympiádu. Mesto žijúce v podvedomom strachu z teroristického útoku sa ho v hroznej podobe dočkalo hneď na druhý deň. Len pár týždňov uplynulo odvtedy, čo vyšla kniha, ktorá sa s touto myšlienkou pohrávala na hrane dobrého vkusu. Debutant Chris Cleave spojil krvavý masaker práve s masovou športovou udalosťou. Preklad jeho románu Incendiary sa už pripravuje v pätnástich krajinách a rovnako boli predané práva na filmové spracovanie.
Rozprávačkou netradičného príbehu je žena s jednoduchým, ale ostrým slovníkom, ktorá svoj text adresuje priamo Usámovi bin Ládinovi, ktorého chce odradiť od páchania ďalších ohavností. Jej manžel aj malý syn zahynú pri bombovom atentáte na futbalovom štadióne počas zápasu medzi Arsenalom a Chelsea. Zatiaľ čo v priamom televíznom prenose vybuchujú nálože, miluje sa s novinárom Jasperom, s ktorým podvádza manžela. "Jasper Brown sa vo mne pohyboval čoraz rýchlejšie, Arsenal išiel opäť skórovať a ja som išla explodovať."
Cleave dobre vie, že svojím románom možno zašiel priďaleko, presne to však bolo jeho cieľom. Priviedol na papier nočné mory všetkých Londýnčanov, aj keď svoju knihu o teroristickom útoku a špinavej hre tajných služieb považuje skôr za satirickú. Nechýba ani romantický podtón, na teror podľa neho môžeme odpovedať tým, že sa budeme navzájom viac milovať a všetko robiť tak, akoby sme to robili a prežívali poslednýkrát.
Incendiary zďaleka nie je jediným literárnym textom, ktorý odráža svet po 11. septembri. Ian McEwan svoj najnovší román Saturday situoval do veľkého protivojnového protestu nesúceho sa pod heslom Nie v mojom mene! Deväťročný rozprávač románu Jonathana Safran Foera s názvom Extrémne nahlas, neuveriteľne blízko opisuje mysteriózne udalosti po tom, ako jeho otec zahynul vo Svetovom obchodnom centre.
Zdá sa, že čím je autor spracúvajúci tieto témy mladší, tým provokatívnejšie sa s nimi pohráva. Platí to aj o mladej hviezde francúzskej literatúry. Dvadsaťpäťročný Florian Zeller študujúci filozofiu a francúzsku literatúru už stihol napísať dve úspešné divadelné hry a tri romány.
Najradikálnejší je ten posledný. La fascination du Pire je presiaknutý iróniou. Dvaja mladí spisovatelia sa v parodicky hlúpej knihe dostávajú vďaka francúzskej ambasáde na kultúrny zájazd do Egypta. Obaja sú arogantní, netolerantní voči moslimským tradíciám a zľahka rasistickí. Všetka nadradená zábava sa končí v momente, keď jedného z nich zabijú moslimskí teroristi preto, že je spisovateľ.
Zeller napísal knihu ako paródiu, pretože vo Francúzsku existujú veci, ktoré sa nesmú kritizovať. Slobodu románu by však podľa neho mala rešpektovať aj veľká moslimská komunita žijúca v krajine. Toto očakávanie je trochu naivné, jeho starší literárny kolega Michel Houellebecq sa po kritike islamu dočkal takej negatívnej odozvy, že radšej opustil krajinu a usadil sa v Írsku.
Autor: ANDREA ERTLOVÁ, Londýn(Autorka je publicistka)
