Paul Dadge vo štvrtok pomáhal popálenej žene a dostal sa na titulky britských novín. FOTO - REUTERS
Mladík z fotografie, na ktorej zachraňuje popálenú ženu, rozpráva svoj príbeh a opisuje, ako to vyzeralo v Londýne po teroristických útokochKaždá katastrofa zvyčajne máva svojich hrdinov a symboly. Londýnske útoky ho už majú: je ním dvadsaťosemročný Angličan z Middlans Paul Dadge. Bez toho, aby to tušil, na titulných stránkach prakticky všetkých britských novín sa včera ráno objavila fotografia, na ktorej práve on vedie do bezpečia na smrť vydesenú ženu, ktorej tvár popálenú výbuchom zakrýva biela maska.
Včera dopoludnia chcel Paul, ktorý bol v Londýne pracovne len na tri dni, nastúpiť na vlak v stanici King's Cross, neďaleko ktorej vybuchla vo vagóne metra jedna z náloží. Vzápätí sa na neho zosypala skupina novinárov.
Trochu šokovaný Paul musel najmenej dvadsaťkrát opisovať svoj príbeh, svoje šťastie a tiež svoju duchaprítomnosť, s akou pomáhal raneným.
To štvrtkové ráno išiel neskoro do práce. Potreboval sa dostať zo svojho hotela cez celé centrum na druhú stranu do kancelárie spoločnosti AOL, pre ktorú pracuje ako projektant. Nasadol do metra a prvých niekoľko staníc cesta ubiehala úplne normálne. Potom však zrazu vlak zastal na zastávke Baker Street a vodič oznámil cestujúcim, že ďalej nejde, pretože na trati sú problémy.
"Samozrejme, že mi v tej chvíli nenapadlo, čo sa mohlo prihodiť. Vyzeralo to na výpadok prúdu či inú poruchu, na ktoré sme v Londýne zvyknutí," opisuje situáciu.
Vystúpil a vydal sa pešo, zhodou okolností míňal stanicu Edgware Road a uvidel, ako sa z dverí hrnú von ľudia s tvárami čiernymi od dymu, popáleninami, chvejúci sa v šoku. "V tej chvíli mi došlo, prečo sme museli vystúpiť," hovorí. A zároveň si uvedomil, že keby bol vyšiel včas, tak ako mal, zrejme by nastúpil do súpravy, ktorá neskôr vybuchla. "Bolo to šťastie, ťažko sa o tom premýšľa, sú to tie hrozné keby," hovorí vysoký mladík.
Ako sa zo vstupných dverí metra hrnuli ranení, Paul sa ich začal ujímať. Hovorí, že to bolo úplne prirodzené, že mu ani nenapadlo zobrať sa a ísť preč.
Z neďalekého obchodu Marks and Spencer sa stala dočasná nemocnica. "Vážnejšie ranených sme ukladali na zem do prednej časti, tí s ľahším zranením si sadali dozadu."
Paul síce nie je lekár, ale prešiel kurzom prvej pomoci, a tak začal ošetrovať a pomáhať skutočným špecialistom, ktorí medzitým dorazili na miesto nešťastia. Dostal gumové rukavice, obväzy, špeciálne gázy na popáleniny.
"Po chvíli tam bolo už toľko lekárov, že ich bolo viac než zranených," hovorí a spomína, ako sa ľudia správali pokojne, nepanikárili, čakali na pomoc. Tí, ktorí mohli ísť po svojich, išli do neďalekej nemocnice sami.
Fotografická momentka, ktorá potom bola vo všetkých novinách, vznikla vo chvíli, keď všetci začali utekať z priestoru Marks and Spencer. Polícia si všimla tašku s počítačom. "Čia je táto batožina," volal dôrazne policajt. Ale nikto sa k nej nehlásil, polícia teda neváhala a nariadila dočasnú ošetrovňu zranených vypratať. Paul sa v tej chvíli ujal ženy s popálenou tvárou a viedol ju preč.
"Neviem, nepoznám ju. Viem akurát, že jej krstné meno bolo Dafilia," odpovedá Paul na otázku, kto bola tá žena.
Mladík nemyslí, že ho jeho zážitok psychicky poznamená. Nemal v noci nočné mory, nebojí sa cestovať metrom alebo autobusom. "Naopak cítim, že im predsa môžeme dokázať, že nás nezlomia. Už dlho nám polícia hovorila, že nejaký teroristický útok príde, len nebolo jasné kedy," dodáva mladý muž.
Sám sa hrdinom necíti, robil to, čo uznal za správne. Pre väčšinu ľudí sa však práve jeho fotografia stala symbolom hrôzy, ktorú Londýnčania vo štvrtok ráno prežili.
Včera ho novinári našli na stanici King's Cross. Z pozornosti kamier bol nesvoj. FOTO - SITA/AP
Autor: JOHANA GROHOVÁ, Londýn
