Výbuch v uzavretom prostredí metra v dopravnej špičke môže byť mimoriadne ničivý, ak sa pritom použije dostatok výbušnín. V Londýne asi teroristi použili menšie množstvo. Asi tak neurobili z humanitárnych dôvodov. Viac výbušnín pravdepodobne nezhromaždili alebo ich nedokázali dopraviť na miesto.
Útok sa očakával viac ako rok a podľa mnohých správ britské bezpečnostné sily viacero podobných pokusov zmarili. Z povahy ich práce vyplýva, že sa tým nechvália.
Polícia a zdravotníci po útoku fungovali dobre. Vypnutie mobilných operátorov aj tvrdenie úradov po výbuchoch, že išlo o nehodu, bolo asi zámerné. Mohlo zabrániť odpáleniu prípadných ďalších náloží s pomocou mobilov a teroristov znervózniť a prinútiť k aktivite, ktorá by pomohla ich odhaleniu.
Práca bezpečnostných síl a tajných služieb môže byť vždy ešte lepšia, problém je však inde. Naša ochrana proti teroristom nebude nikdy dokonalá a jeden z množstva pripravovaných útokov vždy uspeje. Kvalitné protiteroristické opatrenia môžu väčšinu útokov odvrátiť a u uskutočnených znížiť škody. To sa pravdepodobne v Londýne podarilo.
Po únosoch lietadiel na medzinárodných linkách sa všetci zamerali na obranu proti nim, dnes už sú klasické únosy lietadiel zriedkavé. Po útokoch v tokijskom metre sa pozornosť zamerala na odvrátenie chemického útoku. Odvtedy sa žiadny podobný nekonal. Namiesto toho prišiel únos lietadla na vnútroštátnej linke pomocou vreckových nožíkov a jeho použitie ako bomby.
Teroristi sú, podobne ako ktoríkoľvek iní zločinci, vždy krok dopredu oproti svojim prenasledovateľom. Mnohí z nich majú peniaze i prístup k najmodernejšej technike.
Najúčinnejšími metódami boja proti nim sa v poslednom čase ukazuje infiltrácia do ich radov, lepšia výmena informácií medzi krajinami a ich bezpečnostnými aparátmi a snaha vžiť sa do myslenia teroristov a predvídať ich kroky. Je to však veľmi ťažké a nikdy to nebude fungovať dokonale.
