FOTO - ARCHÍV SME
BRATISLAVA - Najlepším spôsobom, ako predísť sporom o dedičstvo, je spísať závet. Závet je odkazom pre dedičov, ako by mali po smrti nakladať s majetkom zosnulého. Ak ho napíše a po jeho smrti ostatní jeho vôľu rešpektujú, môže to ľuďom ušetriť zbytočné nepríjemnosti.
Najjednoduchšou cestou je spísať závet vlastnou rukou. Podmienkou je, aby bol vlastnou rukou napísaný celý a aj podpísaný. Stáva sa, že ľudia napíšu závet na počítači a na záver ho podpíšu. Takýto závet, ak bol urobený bez svedkov, je neplatný.
"V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný," radí notár Karol Kovács. Ak tieto údaje neobsahuje, je to dôvod vyhlásiť ho za neplatný.
Rukou písaný závet nemá presne stanovenú formu. Právnici vravia, že úplne stačí, aj keď je napísaný na útržku papiera. Podstatné je, aby spĺňal spomínané podmienky. Nemali by chýbať mená dedičov a ich podiel na dedičstve. Ak podiely nie sú stanovené, platí, že sú rovnaké. V závete človek nemusí rozdeliť celý svoj majetok. Zvyšok sa dedí podľa kľúče stanoveného zákonom.
Druhou možnosťou je spísať závet za účasti dvoch svedkov. Na listine musí byť jasne napísané, že ide o poslednú vôľu. Závet musí podpísať poručiteľ i svedkovia, ktorí nemôžu byť v blízkom vzťahu k pisateľovi poslednej vôle a nemôžu to byť ani jeho budúci dedičia.
Takýto závet býva podľa Kovácsa v dedičských konaniach veľmi často vyhlásený za neplatný, lebo neboli dodržané formálne náležitosti. "Z toho dôvodu neodporúčam osobám neznalým práva pristupovať k spisovaniu závetov v tejto forme."
Najistejšie je napísať závet pred notárom formou notárskej zápisnice. Zápisnica je verejná listina s veľkou dôkaznou silou. Notár má právnické vzdelanie a je špecialistom na dedičské právo. Každá zápisnica sa najneskôr v deň spísania ukladá do Notárskeho centrálneho registra listín, "je vylúčená možnosť antidatovania listiny alebo pozmeňovania jej obsahu", hovorí Kovács. Tým sa zabezpečí, že sa po smrti o závete dedičia určite dozvedia.
Poplatok za takýto závet je 800 korún, 1500 korún ak je jeho súčasťou aj listina o vydedení. Závet možno spísať aj pred advokátom. Každý závet možno zrušiť novým či odvolaním alebo zničením starého. (rp)
Kedy možno vydediť potomkaPotomkovia poručiteľa patria za normálnych okolností medzi neopomenuteľných dedičov. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Ak tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný. Neplatí to, ak boli vydedení.
Potomka možno vydediť len pri splnení zákonom stanovených podmienok:
* ak v rozpore s dobrými mravmi nepomohol poručiteľovi v chorobe, v starobe alebo iných závažných prípadoch,
* ak potomok o svojho príbuzného trvalo neprejavuje skutočný záujem,
* ak bol potomok odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest aspoň jedného roka,
* ak potomok vedie trvalo neusporiadaný život,
* všeobecne platí, že dediť nemôže ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom, alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže dediť, ak mu poručiteľ takéto činy odpustil.
Ako sa robí závet maloletého, či postihnutých
* Maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok, ale ešte nemajú 18 rokov, môžu napísať poslednú vôľu iba formou notárskej zápisnice.
* Slepí musia poslednú vôľu prejaviť pred troma súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná.
* Hluchý, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejavuje poslednú vôľu buď formou notárskej zápisnice, alebo pred tromi súčasne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú reč, a to v listine, ktorá sa musí tlmočiť do znakovej reči. V listine musí byť napísané, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto ju napísal a kto ju nahlas prečítal, aj ako poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Obsah dokumentu sa musí po spísaní pretlmočiť do znakovej reči. Aj to musí byť v listine spomenuté. Nakoniec ju musia podpísať svedkovia.
* Svedkami môžu byť iba osoby spôsobilé na právne úkony. Nemôžu nimi byť nevidomí, nepočujúci, nemí a tí, ktorí nepoznajú jazyk, v ktorom sa robí závet. Budúci dedič, bez ohľadu na to, či podľa zákona alebo závetu, a jemu blízke osoby nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako svedkovia, úradné osoby, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia závetu.
Kto chce predísť tomu, aby sa dedičia po jeho smrti hádali o majetok, spíše radšej závet.
FOTO - ARCHÍV TASR
