Chren dedinský (Armoracia rusticana) je trvalka dorastajúca do výšky až 120 centimetrov. Koreň má charakteristický ostrý pach a štipľavú chuť. Pochádza z východnej Európy a k nám sa dostal na začiatku stredoveku v 12. storočí. V tom čase sa používal na rany, ktoré sa zle hojili, na obklady, pri zápaloch močového mechúra, ľadvín a, samozrejme, ako korenina. Na začiatku 20. storočia sa z čerstvých koreňov lisovala šťava, alebo sa pripravoval liehový macerát ako liek proti žalúdočným kŕčom. Obľúbené boli chrenové placky proti reumatizmu. Vďaka vysokému obsahu vitamínu C sa používal aj proti skorbutu.
Vo fytoterapii sa používa koreň z dvojročných rastlín. Obsahuje glukozinoláty, z ktorých sa pôsobením myrozinázy uvoľňujú horčičné silice, tie dodávajú chrenu typickú vôňu i chuť. K vzniku silice dochádza až po porušení pletív a myrozinových buniek. Aby sa zabránilo úniku účinných látok, droga sa zbiera celá.
Chren obsahuje aj vitamín C, cukry, enzýmy, minerálne látky a flavonoidy. Povzbudzuje činnosť žalúdka a čriev. Zvyšuje vylučovanie tráviacich enzýmov a pomáha tráviť ťažké mäsité jedlá. Normalizuje zloženie črevnej mikroflóry. Pri inhalácii zlepšuje odkašliavanie a pomáha pri odhlienení priedušiek. Zlepšuje celkovú látkovú premenu, preto je vhodný pri rekonvalescencii. Vďaka antiseptickému účinku a obsahu vitamínu C zvyšuje odolnosť organizmu proti infekciám horných dýchacích ciest. Pri vonkajšom použití dráždi kožu a zvyšuje prekrvenie hlbšie položených tkanív. Takto pozitívne pôsobí pri ich hojení a regenerácii.
Chren je užitočný pre naše zdravie a nezastupiteľné miesto má aj v kuchyni. Používa sa ako pikantná prísada k mäsám a do omáčok. Aby sa zachovala jeho biologická hodnota, k jedlám sa pridáva čerstvý, nevarí sa. Používa sa tiež na ochutenie horčice, majonéz a nátierok. Pridáva sa do kvasenej kapusty, je výborným doplnkom vajec uvarených natvrdo. Konzervuje sa spolu s uhorkami alebo repou šalátovou a pridáva sa do zeleninových zmesí. Tradičnou prílohou k údeným mäsám je strúhaný chren, a to buď samotný, alebo s jablkami. Môže sa miešať so smotanou, orechmi alebo pomarančmi. Do jarných šalátov, polievok a kvasených uhoriek sú vhodné i mladé chrenové lístky.
S chrenom však musíme zaobchádzať opatrne, lebo vo vyšších dávkach dráždi sliznice tráviacich orgánov a ľadvín. Pri dlhodobom vonkajšom používaní môže spôsobiť zápalové poškodenia pokožky.
Chren je najlepšie skladovať v studenej pivnici v piesku, kde čerstvý vydrží celú zimu, alebo v chladničke. Koreň zabalíme do vlhkého plátna a vložíme do mikroténového vrecúška.
RNDr. JÁN PAVLOVKIN, PhD.
Autor: RNDr. JÁN PAVLOVKIN, PhD.
