JAROSLAV BELIŠ sa narodil v roku 1956 v Kapušanoch pri Prešove. Vyštudoval Školu umeleckého priemyslu v Košiciach. Spočiatku pôsobil na voľnej nohe, neskôr, v rokoch 1991 až 1999, viedol keramickú dielňu v Ústave pre mentálne hendikepované deti v Bratislave. Od roku 2000 je opäť na voľnej nohe, venuje sa kolážam a keramike.
Keď sa výtvarník Jaroslav Beliš zamyslel nad tým, kedy sa uňho objavili prvé príznaky lásky k vareniu, v mysli sa mu vynorila spomienka. Mal asi šesť rokov, keď chcel mame pri príležitosti narodenín urobiť radosť. Išiel teda do potravín a kúpil droždie za korunu. Mama sa potešila a vykúzlila z droždia dobrotu. Vtedy ešte netušila, že jej syn sa bude o pár rokov zvŕtať v kuchyni tak rád ako ona.
"Prvú prax som nabral na čundroch s kamarátmi a spolužiakmi," spomína Jaro Beliš počas prípravy pirohov. Varenie v rodine mu prischlo, keď zanechal prácu v ústave pre mentálne hendikepované deti, kde vyučoval výtvarnú výchovu, a rozhodol sa žiť na voľnej nohe. "Cesto je ako hlina, preto s ním rád pracujem," hovorí počas miesenia tvarohového cesta. Jeho manželka, etnografka Jana Belišová, pripravila všetky prísady tak starostlivo, až spôsobila pirohom chuťový lapsus. Keď sme do cesta omylom vsypali kypriaci prášok do perníka, nie do pečiva, povedali sme si, nevadí, originalite sa medze nekladú. Cesto zhnedlo a my sme sa začali pripravovať okrem škoricovej chute aj na príchuť anízu a klinčekov.
Cesto ako hlina
V dnešných časoch, keď si mnohí partneri potrpia na spravodlivé rozdelenie povinností v domácnosti, našlo v kuchyni zábavu aj inšpiráciu mnoho chlapov. Jaro Beliš obratne miesi cesto, potom ho vaľká, vykrajuje, a pritom rozpráva: "Hlásil som sa trikrát na vysokú školu výtvarných umení, ale napokon som rezignoval. Spočiatku ma škrelo, že ma nevzali, ale postupne som zistil, že mi škola vlastne nechýba. Robil som si svoje veci - keramiku, akvarely, pastely - hľadal som sa. Pred pár rokmi som sa rozhodol preraziť so svojimi vecami v komerčných galériách. Myslím si, že snaha nebola márna."
Jaro Beliš pracuje doma, v malom ateliéri v panelákovom byte. Venuje sa predovšetkým sklo-kolážam, ktoré zhotovuje v kombinácii s reprodukciami obrazov slávnych svetových maliarov. Popri vlastnej tvorbe dohliada na rozvíjanie výtvarného talentu svojich dvoch školopovinných detí.
Rýchlo, lacno a s Jamiem Olivierom
Rodina teda žije z predaja obrazov. "Sú mesiace, keď nič nepredám a musíme ťahať všetko z jedného platu, ale potom príde šťastnejšie obdobie, keď sa podarí predať aj tri obrazy," hovorí Jaro Beliš.
Finančná situácia sa obvykle odrazí aj v kuchyni. O chlapoch sa hovorí, že k vareniu potrebujú veľa drahých surovín a narobia pritom veľa špiny a neporiadku. Jaro Beliš sa časom naučil variť efektívne - teda rýchlo a lacno. Veľmi rád sa necháva inšpirovať gastronomickými televíznymi reláciami, najmä svetoznámym kuchárom Jamiem Olivierom. "Milujem sledovať, ako varí, je to fakt zážitok. Podobne ako filmy, ktoré hovoria o histórii jedenia. Dokázal by som sa na ne pozerať celé hodiny," priznáva.
Tri výhrady
Pirohy sú hotové. Pri ochutnávke, samozrejme, musíme zohľadniť perníkové chute. Oceňujeme však dobrý nápad - posýpku z hrozienok napučaných vo vode, v ktorej sa varili pirohy. Dodávajú pirohom pikantný šmrnc. Celkom fajn nenáročný, letný obed. "Ocko, mám tri výhrady," neodpustí si však dcéra, ktorá má v rodine najfajnovejší jazýček. "Hrubé cesto, málo lekváru, a robievaš to aj lepšie."
FOTO SME - PAVOL MAJER
Recepty Jaroslava BelišaPirohy a` la Belo
Približne 1/2 kg polohrubej múky, 1 vajce, 1 jemný tvaroh, 2 biele jogurty (môžu byť aj ochutené), 1 kypriaci prášok do pečiva,
1 škoricový cukor, soľ, lekvár alebo marmeláda, hrozienka, maslo, práškový cukor, orechy, mak alebo kakao na posypanie
Z múky, vajca, tvarohu, jogurtov, soli a kypriaceho prášku vymiesime vláčne cesto, rozvaľkáme ho na hrúbku asi 5 milimetrov, pokrájame na štvorce, ktoré naplníme lekvárom alebo marmeládou a vytvarujeme pirohy. Uvaríme v osolenej vode, na tanieri polejeme roztopeným maslom, posypeme práškovým cukrom a hrozienkami, podľa chuti aj mletými orechami, makom alebo kakaom.
Medové kurča na zemiakoch
1 kurča, 1 kg zemiakov, karí korenie, čierne korenie, soľ, med, sójová omáčka, olej
Z korenín, soli, medu a sójovej omáčky vymiešame marinádu, ktorou potrieme umyté kurča znútra aj zvonka. Zemiaky očistíme, prekrojíme na polovičky, vložíme do pekáča a polejeme trochou oleja. Kurča položíme na zemiaky, prikryjeme a dusíme v horúcej rúre asi pol hodiny. Potom pekáč odkryjeme a pečieme do chrumkava ďalšiu hodinu.
Halušky s čerstvou hlávkovou kapustou
Jedna malá hlávková kapusta, čierne korenie, vegeta, soľ, 1/2 kg zemiakov, 1/2 kg múky, 1 vajce, prerastená slanina alebo údená šunka
Kapustu pokrájame na malé štvorčeky, posolíme, pridáme vegetu, čierne korenie a zľahka opražíme na oleji. Z postrúhaných zemiakov, múky, vajca a soli vymiešame cesto a do vriacej vody sádžeme halušky. Uvarené halušky zmiešame s opraženou kapustou a posypeme kúskami vytopenej slaniny alebo upraženej údenej šunky.
Čínsko-francúzska zeleninová polievka
Čerstvá koreňová zelenina, 1 vrecko mrazenej čínskej zeleninovej zmesi, 4 vajcia, soľ, vegeta, olivový olej
Koreňovú zeleninu očistíme, pokrájame na malé kúsky a varíme v osolenej vode spolu s mrazenou čínskou zmesou. Pridáme trochu olivového oleja a vegety. Keď je zelenina mäkká, vpustíme do polievky surové vajcia (podľa počtu stolujúcich) a povaríme. Podávame s čerstvou nasekanou petržlenovou vňaťou.
