Mgr. David Lupták sa narodil 28. júna 1974 v Bratislave. Po absolvovaní Gymnázia Ladislava Sáru v Karlovej Vsi študoval psychológiu najprv na Trnavskej univerzite, potom na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Magisterské štúdium ukončil v roku 2000, v súčasnosti pracuje v Centre excelentnosti výskumu inteligencie a tvorivosti (CEVIT) na Ústave experimentálnej psychológie SAV, kde dokončuje svoju doktorandskú prácu. Pravidelne sa zúčastňuje na medzinárodných konferenciách a workshopoch. Zaoberá sa najmä implikáciami evolučnej teórie pre psychológiu a všeobecnou teóriou inteligencie. Žije v Devíne pri Bratislave.

Všeobecne rozšírený názor, že inteligenčný kvocient (IQ) a inteligencia znamenajú to isté, už neplatí. Z hľadiska súčasného poznania tvorí IQ len maličký a zďaleka nie najpodstatnejší výrez toho, čo inteligencia je. Dnes sa už hovorí o jej viacerých druhoch a až ich kombinácia a štruktúra napovedá niečo o tom, ako si človek v živote poradí a bude sa správať.

Poriadok v mnohých definíciách inteligencie sa snaží svojím výskumom urobiť vedec, psychológ Mgr. DAVID LUPTÁK.

Aké druhy inteligencie dnes rozlišujeme?

"V psychológii nefungujú stopercentne overiteľné zákonitosti ako v matematike či vo fyzike. Inteligencia je u každého inak štruktúrovaná a vždy sa nájde výnimka. V súčasnosti poznáme niekoľko samostatných druhov inteligencie. Okrem klasického IQ, ktoré by sa dalo nazvať abstraktnou či akademickou inteligenciou, rozlišujeme praktickú inteligenciu, ktorá sa týka úspešného adaptovania a správania sa v skutočnom živote. Hovorí sa o sociálnej a s ňou úzko spätej emocionálnej inteligencii, ktoré by sa dali definovať ako schopnosť úspešne sa pohybovať v ľudskej spoločnosti. Morálna inteligencia vypovedá zase o tom, ako sme schopní riešiť dilematické situácie a morálne konflikty. Okrem toho, za posledných asi dvadsať rokov vzniklo veľa zaujímavých výskumov inteligencie zvierat. U vyvinutejších druhov opíc a primátov sa v tejto súvislosti hovorí o machiavelistickej inteligencii - ako o schopnosti zmanipulovať iného člena spoločenstva za účelom dosahovania vlastných, väčšinou sebeckých cieľov."

Dajú sa jednotlivé druhy inteligencie cibriť?

"Do značnej miery áno, len je na to potrebná ochota a snaha človeka, ktorého sa to týka. Je otázne, či chce niečo na sebe cibriť. Jemu môže jeho myslenie a správanie úplne vyhovovať a je skôr problémom jeho okolia, ktoré ho vníma ako sociálne nevzdelaného alebo netaktného. Pokiaľ mu je dobre, je otázne, načo ho meniť."

Kedy si ľudia uvedomili svoju inteligenciu a jej merateľnosť?

"Náčrt inteligencie a jej meranie sa spája so začiatkom psychológie ako vedy. Jedným z jej prvých bádateľov bol Sir Francis Galton - anglický nadšenec z prvej polovice 19. storočia a Darwinov bratranec. Vo svojom bádaní sa však zamýšľal nad veľmi nelichotivými otázkami, ktoré v konečnom dôsledku vedú k fašizujúcim tendenciám. Zaoberal sa aspoň teoreticky eugenikou, teda šľachtením ľudí. Zisťoval individuálne rozdiely medzi ľuďmi s cieľom potenciálne z nich vybrať tých najinteligentnejších a potom ich spáriť, aby splodili ešte inteligentnejšie potomstvo. Štúdiom rodokmeňov významných rodov zistil, že dedia vlastnosti, ktoré ich akoby predurčovali k výnimočnosti. Podnet k prvým pokusom o meranie IQ vyšiel z psychiatrických ustanovizní na prelome 19. a 20. storočia. Jeden z prvých inteligenčných testov vytvorili Francúzi Alfred Binet a Theodore Simon. A pojem IQ zaviedol nemecký psychológ Wiliam Stern ešte pred prvou svetovou vojnou."

Aký vplyv má na vývoj inteligentného človeka jeho výchova a prostredie, v ktorom vyrastá?

"Ukazuje sa, že inteligencia je síce do určitej miery vrodená, ale vplyv prostredia sa nedá zanedbávať. Vo vývine dieťaťa existujú takzvané senzitívne obdobia, ktoré, ak sa prešvihnú, alebo zanedbajú, tak sa dieťa nemusí naučiť chodiť, rozprávať, myslieť. Na druhej strane, stimulujúcim prostredím možno u inak priemerného dieťaťa dosahovať v nejakej oblasti nadpriemerné výsledky."

Ako by ste inteligenciu definovali?

"Inteligencia je schopnosť nachádzať také spôsoby správania, ktoré umožňujú náš ďalší vývoj ako druhu. Je to schopnosť nezostať v slepej uličke, ale hľadať iné cesty. V rámci evolúcie inteligencia umožňuje prežitie, napredovanie či nezastavanie si únikového východu a ďalšieho vývoja do budúcnosti. Je to komplex určitých vlastností a schopností, ktorý môže byť do určitej miery vyvážený, alebo nevyvážený. Je to aj schopnosť nachádzania určitej dynamickej rovnováhy vo vlastnom živote, v tom akým spôsobom vychádzame so svojím partnerom i so spoločnosťou, ktorej sme súčasťou, ako využívame jej zdroje a šance a príležitosti, ktoré v živote dostávame. Inteligencia je však aj o spôsobe použitia tých nástrojov, s ktorými narábame. Predstavte si, že máte pred sebou klinec, ktorý môžete zabiť do dreva kladivom, aj notebookom. Logicky uprednostníte kladivo. Ak však kladivo nemáte, ide vám o život a zachránilo by vás, keby ste klinec zatĺkli, tak notebook nebudete šetriť."

Spomínali ste výskumy inteligencie u zvierat. Ako sa meria ich inteligencia? Tiež pomocou nejakých testov?

"Skôr na základe úloh, ktoré nie sú viazané na nutnosť komunikovať slovom. Zistenia a úvahy o inteligencii zvierat sú väčšinou skôr výsledkami náhodných alebo zámerných pozorovaní."

Môžete uviesť nejaký konkrétny prípad?

"Náhodné a veľmi unikátne pozorovania uskutočnili napríklad japonskí etológovia. Na istom ostrove, ktorý bol prírodnou rezerváciou, sa premnožili opice a v dôsledku toho nemali dostatok potravy. Etológovia sa teda rozhodli, že im raz za pár dní dovezú loďkou potraviny. Do piesku na pláži vyhádzali zemiaky, jablká, zrno a pozorovali, čo sa bude diať. Spočiatku opice potravu chrúmali oblepenú pieskom z pobrežia. Zrazu jedna samica zistila, že to nie je nutné, že jablko či zemiak stačí umyť vo vode. Od nej sa to naučil jej potomok, od neho takmer všetci jeho rovesníci a od nich veľká časť ich matiek. Jediné, ktoré zostali chrúmať jedlo aj s pieskom, boli dominantné samce, ktoré na také niečo nemali čas, lebo sa bili a súťažili v rámci ich hier o to, kto z nich je zdatnejší."

Je rozdiel v inteligencii medzi jednotlivými národmi?

"Zaujímavé je, že napríklad Japonci majú oproti nám, belochom, vyššiu schopnosť abstraktného myslenia a riešenia matematických operácií, čo je však pravdepodobne spojené s ich oveľa komplikovanejším systémom znakového písma. V konečnom dôsledku sme však my ľudia - ako biologický druh - homo sapiens, na tom rovnako, či žijeme v Japonsku, v Amerike alebo v Európe."

Slovo "inteligentný" sa dnes využíva aj v reklamných kampaniach na mnohé výrobky. Ako sa na to pozeráte?

"Áno, V súčasnosti je prívlastok ,inteligentný' veľmi módny. Je to veľmi dobre predajný pojem, ktorý možno prilepiť na čokoľvek. Dá sa však aj ľahko zneužiť. Dnes už máme inteligentné telefóny, autá, zbrane či dokonca nabíjacie batérie."

Donedávna sa za priemernú inteligenciu považovala hodnota IQ 100, dnes je to však už medzi 110 a 120. Prečo IQ u ľudí stúpa?

"Hovorí sa tomu Flynnov efekt - každé desaťročie poskočí IQ približne o 3 body. Vedci, ktorí sa ním zaoberajú, majú mnoho teórií o tom, prečo to tak je. Nie je jasné, ako to interpretovať. Buď pred tými štyridsiatimi rokmi boli všetci hlúpejší, alebo my sme oveľa múdrejší než oni. Ulrich Neisser - kognitívny psychológ hovorí o tom, že IQ pravdepodobne stúpa následkom nástupu audiovizuálnych médií a kultúry, a teda zmenou nášho prostredia. Dnešné dieťa sa oveľa viac dozvie z televízie, než sa predtým dozvedelo od svojich rovesníkov či od mamy, hrá sa s počítačmi. A to všetko niečo robí s usporiadaním myšlienkových pochodov v hlave, so spôsobom, ako narábame s podnetmi a informáciami. Podľa všetkého sa nezvyšuje samotná inteligencia, ale naša schopnosť riešenia abstraktných problémov, ktorú práve merajú inteligenčné testy."

Zvyšuje sa inteligencia aj u zvierat?

"Ľuďom evolučne najbližší druh zvierat, šimpanz bonobo, má s nami spoločných 99 percent genetickej informácie a doteraz nie je jasné, prečo je medzi nami taký priepastný rozdiel. Tento druh šimpanza sa vie napríklad naučiť posunkovú reč hluchonemých. Skupina šimpanzov ovládajúca túto reč je potom schopná komunikovať medzi sebou o veciach, ktoré si predtým nedokázali odovzdať. Nie sú však už schopné vrátiť sa na ich predošlú primitívnejšiu úroveň a začleniť sa do pôvodnej skupiny opíc, pretože si ,uvedomujú', že sú niečo viac."

Niektorí vedci, napríklad Albert Einstein, dospeli k vyhodnoteniu, že za prírodnými zákonmi a usporiadaním vesmíru stojí vyššia inteligencia. Uvažovali ste nad tým, odkiaľ sa berie?

"V podstate áno. Už svätý Augustín vyhlásil, že základom vesmíru je inteligencia s veľkým I. Pojem inteligencia ako slovíčka je veľmi starý. Viacerými spôsobmi sa vysvetľuje, odkiaľ pochádza. Jedným z populárnych vysvetlení je, že inteligencia pochádza z latinského spojenia inter legere, čo znamená čítať medzi riadkami. Tvorí ju schopnosť rozpoznať skryté súvislosti a systém, ktorý nie je očividne zjavný, aj keď existuje, ale aj schopnosť vytvoriť ho, ak tam nie je."

Existuje mýtus o tom, že muži sú múdrejší než ženy. Je medzi ich inteligenciami rozdiel?

"Muži nie sú múdrejší ako ženy, ale určité rozdiely týkajúce sa štruktúry ich inteligencie medzi nimi možno nájsť. Vo všeobecnosti majú muži vyššiu schopnosť narábať s technickými zariadeniami alebo sa orientovať podľa mapy. Ženy však majú vyššiu sociálnu a emočnú inteligenciu, ktorá sa týka ich schopností vcítenia sa do druhého a vypozorovania veľmi jemných odtienkov emocionálneho výrazu. Ženy majú aj väčšiu schopnosť verbalizovať, preto aj viac a rady rozprávajú, kým muži sú mlčanlivejší. Poznám však aj mnohých ukecaných mužov a mlčanlivé ženy, rovnako ako mám kamarátku, ktorá je zdatnejšia vo výpočtovej technike ako hádam deväťdesiat percent mužskej populácie. Nedá sa v tom určiť pravidlo a tiež je otázne, nakoľko nás v tomto smere formujú rodové stereotypy. Od narodenia sme odlišne usmerňovaní - dievčatká dostanú bábiku, chlapci lego. Aj muži, aj ženy máme geneticky rovnaké základy. Vyvíjame sa však aj na základe toho, čo je v nás viac stimulované a čo sa od nás viac žiada."

FOTO SME - PAVOL MAJER

Autor: MICHAL POĽANA