Rovnako ako si je svojou bezpečnou pozíciou istý Coelhov hrdina, môže sa na značku svojho mena spoľahnúť aj sám Coelho: jeho kníh sa od vydania prvej v roku 1987 predalo 65 miliónov výtlačkov a boli preložené do 59 jazykov.

Román Záhir bol týždeň po vyjdení na prvom mieste v rebríčkoch najpredávanejších kníh až v 83 krajinách a v Nemecku ho predstihol len Da Vinciho kód Dana Browna. Coelha spomínajú ako svojho obľúbeného autora celebrity ako Madonna, Julia Robertsová a Bill Clinton (ale aj generál Augusto Pinochet), jeho čitateľský úspech je teda nespochybniteľný.

Dej románu Záhir je málo členitý. Úspešného bohatého spisovateľa po desiatich rokoch spoločného života opustí manželka, vojnová spravodajkyňa Esther. Vyšetrovanie polície vylúči trestný čin a hlavný hrdina sa, zdá sa, zmieri s tým, že ho Esther opustila pre mladého milenca kazašského pôvodu Michaila, s ktorým ju naposledy videli.

Prirodzený smútok za Esther sa však mení na posadnutosť - z Esther sa stáva Záhir, pojem pochádzajúci z islamu a označujúci niečo, čo "hneď po prvom kontakte natoľko ovládne našu myseľ, že sa nedokážeme sústrediť na nič iné". Rozprávač vyhľadá Michaila, ktorého poslaním je "šíriť po svete energiu lásky" a ktorý mu tajomnými, protirečivými a nejasnými formuláciami dáva návod na cestu (skutočnú i vnútornú), na ktorej môže znovu nájsť Esther, ale aj "seba samého" a ich lásku či "lásku" vôbec.

Román je silne autobiografický. Rozprávač Záhir sa narodil v bližšie neurčenej juhoamerickej krajine, kde "čítanie nemá tradícu"; Paulo Coelho (1947) pochádza z Ria de Janeiro. Aj Coelho bol od mladosti presvedčený, že sa stane spisovateľom - natoľko, že ho preto považovali za psychotika a ako sedemnásťročného na tri roky zavreli do ústavu pre duševne chorých. Rovnako ako jeho alter ego v románe písal aj Coelho texty piesní pre brazílsku rockovú hviezdu Seixas.

V Coelhovom živote hrali tak ako v živote jeho hrdinu dôležitú úlohu ženy: kniha je údajne inšpirovaná bývalou zahraničnou korešpondentkou Christinou Lambovou a v oficiálnom venovaní ju autor venuje svojej štvrtej manželke Christine. V oboch životoch - v živote Paula Coelha i v živote jeho románového hrdinu - hrala dôležitú úlohu pešia púť do Santiaga, obaja sa v tvorbe venujú "spiritualite", obom nechýba materiálny blahobyt. Coelhovej knihe teda pre očividnú podobnosť so svojím hrdinom nemožno uprieť autentickosť.

Hľadanie dobra, motív dvoch svetov, z ktorých jeden je ten náš, teda zlý, a druhý kdesi skrytý, ale zároveň skutočnejší, pravejší a hlavne neskonale lepší, nie je ničím novým. Potreba takéhoto zákulisia nie je jediným všeľudsky platným motívom, ktorý Coelho využíva: Príbeh je presýtený výrokmi ako "Musíme přijít na to, jak ... umožnit, aby energie té čisté, absolutní lásky procházela naším tělem a šířila se kolem".

Táto ľahko stráviteľná, všeľudským potrebám a túžbam zodpovedajúca filozofia využívajúca atraktívne pojmy (čistá / absolútna láska, energia a pod.) je zrejme dôvodom Coelhovej nepopierateľnej popularity. Hoci už po povrchnej reflexii naráža na svoje hranice, možno túto instantnú filozofiu pod medzinárodne uznávanou značkou odporučiť na nereflektované letné čítanie, pri ktorom možno príjemne strácať čas.

Autor: SVETLANA ŽUCHOVÁ(Autorka je spisovateľka a publicistka)